Bývajú bulímia a anorexia dedičné choroby?
Keď člen rodiny trpí buď bulímiou, alebo anorexiou, dosť dôležitou otázkou, ktorá môže napadnúť tohto človeka, je, či sa rovnaká porucha jedného dňa dotkne aj jeho detí. Hoci neexistujú žiadne pádne dôvody, prečo niekto môže alebo nemusí trpieť poruchou príjmu potravy; Výskum naznačuje, že genetika skutočne zohráva úlohu pri určovaní toho, kto je ohrozený. Výskum hovorí, že keď člen rodiny...

Bývajú bulímia a anorexia dedičné choroby?
Keď člen rodiny trpí buď bulímiou, alebo anorexiou, dosť dôležitou otázkou, ktorá môže napadnúť tohto človeka, je, či sa rovnaká porucha jedného dňa dotkne aj jeho detí. Hoci neexistujú žiadne pádne dôvody, prečo niekto môže alebo nemusí trpieť poruchou príjmu potravy; Výskum naznačuje, že genetika skutočne zohráva úlohu pri určovaní toho, kto je ohrozený.
Čo hovorí výskum -je, že ak niektorý člen rodiny už nejakú má (alebo ňou trpí), štúdie ukazujú, že existujú určité genetické faktory, ktoré zohrávajú úlohu pri určovaní toho, či je iný člen rodiny vystavený riziku vzniku poruchy príjmu potravy. Napríklad:
1.Odhaduje sa, že 10 % všetkých pacientov s bulímiou a anorektikou má v rodine člena, ktorý už jednou z porúch trpí.
2.Deti majú o 10 % vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať poruchu príjmu potravy, ak už má poruchu príjmu potravy iný člen rodiny.
3.Genetické faktory sú zodpovedné za 58 % až 76 % všetkých prípadov mentálnej anorexie.
4.Približne 6 % anorektičiek má tendenciu mať sestru, ktorá trpí rovnakou poruchou.
5.Pravdepodobnosť utrpenia bulímiou je štyrikrát vyššia, ak ňou trpí príbuzný v rovnakej rodine.
6.Ak jednovaječné dvojča trpí poruchou príjmu potravy, výrazne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že tou istou poruchou trpí aj druhé dvojča.
Dôvody týchto skutočností sú:
(a)Variant génu pre serotonínové receptory (vplyv na neurologické procesy, ako je úzkosť, depresia, nálada a kognícia atď.) je zdieľaný v rodinách s anamnézou porúch príjmu potravy.
(b)Rovnaké genetické faktory, vďaka ktorým je človek náchylný na poruchy osobnosti, zneužívanie návykových látok a už spomínané neurologické procesy, spôsobujú, že je človek náchylnejší aj na poruchy príjmu potravy.
(c)Deti, ktoré vyrastajú s členmi rodiny, ktorí majú negatívny postoj k jedlu a stravovaniu vo všeobecnosti, sú vystavené výrazne vyššiemu riziku, že budú trpieť poruchou príjmu potravy, ako deti, ktoré vyrastajú s členmi rodiny, ktorí majú k jedlu a jedeniu pozitívnejší vzťah.
Ďalšími rizikovými faktormi pre rozvoj poruchy príjmu potravy môžu byť: nízky stav, emocionálne poruchy (úzkosť, depresia, obsedantno-kompulzívna porucha alebo posttraumatická stresová porucha [PTSD] atď.), perfekcionistické osobnosti, impulzívne alebo obsedantné osobnostné črty (výrazné vlastnosti alebo vlastnosti, najmä vlastnej povahy), profesie, kde hmotnosť môže ovplyvniť výkon (herci, gymnastky a modelky, sexuálne zneužívanie, anamnéza).
Záver -Hoci neexistuje 100% jasný dôkaz, že bulímia alebo anorexia sú dedičné, niektoré štúdie naznačujú silné spojenie medzi nimi. Ak sa v rodinnej anamnéze vyskytujú poruchy príjmu potravy; Existuje veľká pravdepodobnosť, že iní členovia tej istej rodiny ho budú mať niekedy počas svojho života (častejšie v mladšom veku).
Inšpirované Philipom A Edmonds-Huntom