Skúmanie použitia testovania genómových klasifikátorov pri stratifikácii rizika rakoviny prostaty

Skúmanie použitia testovania genómových klasifikátorov pri stratifikácii rizika rakoviny prostaty

Systematický prehľad zistil, že testovanie genómového klasifikátora (GC) môže ovplyvniť klasifikáciu rizika alebo rozhodnutia o liečbe u pacientov s lokalizovaným karcinómom prostaty (PCA), ale sú potrebné lepšie údaje o ich nákladovej efektívnosti, klinickej užitočnosti a vplyve na rasové a etnické skupiny, najmä čiernych mužov. Štúdia je publikovaná vAnnals of Internal Medicine.

Rakovina prostaty je najčastejšou rakovinou u mužov, pričom prípady sa pohybujú od sotva viditeľných až po vysoko agresívne, ktoré si vyžadujú serióznu liečbu. Určiť, kto potrebuje tento typ liečby, zostáva významnou výzvou. Lekári sa tradične spoliehajú na nástroje, ako sú usmernenia NCCN, ktoré hodnotia štádium nádoru, hladiny PSA a Gleasonove stupne. Tieto nástroje však nie sú dokonalé a niekedy môžu viesť k nadmernej alebo nedostatočnej liečbe. Testy ako Decipher od Veracyte, Prolaris od Countless Genetics a MDX's Oncotype Genome Prostatus Score (GPS) poskytujú genetický obraz agresivity nádoru a môžu zachytiť veci, ktoré môžu klinické nástroje prehliadnuť. Napriek potenciálu týchto testov je ich použitie v klinickej praxi nejednotné z dôvodu protichodných smerníc.

Výskumníci z Department of Veterans Affairs preskúmali 19 štúdií, aby zhodnotili vplyv týchto tkanivových genomických testov na stratifikáciu rizika a rozhodnutia o liečbe lokalizovanej rakoviny prostaty. Výskumníci analyzovali typ testu, kvalitu, charakteristiky populácie, reklasifikáciu rizika a odporúčané a/alebo prijaté GC testovanie intenzity liečby. Tento vzor sa však líšil medzi typmi GC testov, pričom štúdie založené na GPS zistili, že 0 % – 11,9 % pacientov bolo preradených do kategórie s vyšším rizikom v porovnaní so štúdiami založenými na Decipher, ktoré zistili, že 12,8 % až 17,1 % pacientov bolo preradených do kategórie s vyšším rizikom. Reklasifikácia na vyššie riziko bola bežnejšia v randomizovanej štúdii ako v skúmaných observačných štúdiách. Pozorovacie štúdie ukázali, že testovanie GC často viedlo k tomu, že viac pacientov si zvolilo konzervatívne možnosti liečby, ako je napríklad aktívny dohľad.

Výskumníci poznamenávajú, že rozdiely vo výsledkoch medzi observačnými a randomizovanými štúdiami podčiarkujú potrebu dobre navrhnutých štúdií na vyhodnotenie vplyvu testovania GC na liečbu PCA, aby sa mohli rozhodovať lekári pacientov.

Zdroje: