Ľudia s depresiou alebo úzkosťou majú podľa štúdie dvojnásobnú pravdepodobnosť, že budú mať prospech z pravidelného cvičenia

Ľudia s depresiou alebo úzkosťou majú podľa štúdie dvojnásobnú pravdepodobnosť, že budú mať prospech z pravidelného cvičenia.

Výskumníci sledovali cvičebné programy viac ako 50 000 ľudí vo veku nad 50 rokov, z ktorých až u tretiny bola diagnostikovaná choroba.

Celkovo tí, ktorí cvičili mierne 150 minút týždenne, mali o 17 percent nižšiu pravdepodobnosť srdcového infarktu alebo zablokovania koronárnej artérie do dvoch rokov v porovnaní s ľuďmi, ktorí cvičili menej často.

Najviac však profitovali ľudia, ktorí boli v depresii alebo úzkosti, pričom riziko sa znížilo o 22 percent v porovnaní s 10 percentami u ľudí bez akéhokoľvek ochorenia.

Depresívni a úzkostní ľudia môžu trpieť chronickým zápalom v dôsledku stresu na ich telách.

To môže viesť k kôrnateniu tepien, čím sa niekto vystavuje vyššiemu riziku srdcových problémov.

Vedci však tvrdia, že cvičenie môže pomôcť zmierniť tieto príznaky tým, že podporuje uvoľňovanie endorfínov – „hormónov dobrej nálady“ – ktoré môžu ľuďom zlepšiť náladu a znížiť zápal.

Výskumníci sledovali cvičebné režimy viac ako 50 000 ľudí vo veku nad 50 rokov, z ktorých tretina bola diagnostikovaná s touto chorobou. (Obrázok z fotoagentúry)

Úzkosť a depresia patria medzi najbežnejšie problémy duševného zdravia v Spojenom kráľovstve a každý týždeň postihujú približne jedného z 12 ľudí.

Odhaduje sa, že v podmienkach žije celkovo 4,8 milióna Britov, zatiaľ čo v USA je ich okolo 22 miliónov.

Chronický stres môže zvýšiť hladinu hormónu kortizolu v krvi, čo môže viesť k rýchlejšiemu tlkotu srdca a vysokému krvnému tlaku – rizikovým faktorom srdcových ochorení.

V najnovšej štúdii, ktorá bude predstavená budúci týždeň na výročnom stretnutí American College of Cardiology vo Washingtone DC, vedci získali údaje od 50 000 pacientov v Mass General Brigham Biobank, ktorí mali priemerný vek 59 rokov.

Z účastníkov 4 000 – teda osem percent z celkového počtu— ste mali srdcový infarkt, bolesť na hrudníku v dôsledku zablokovanej tepny alebo ste podstúpili procedúru otvorenia zablokovanej tepny v priebehu dvoch rokov.

Vedci sa najprv pozreli na pacientov, ktorí cvičili 150 minút alebo viac týždenne, čo je úroveň odporúčaná NHS.

Potom rozdelili pacientov do skupín – tých, ktorí mali diagnózu úzkosti alebo depresie, a tých, ktorí ju nemali.

Zistili, že ľudia s duševnými chorobami, ktorí cvičili 150 minút – čo by mohlo zahŕňať rýchlu chôdzu, jazdu na bicykli, turistiku alebo tenis – mali o 22 percent nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať niektorú zo srdcových chorôb, než ostatní s diagnózou úzkosti alebo depresie, ktorí cvičia menej.

To bol viac ako dvojnásobný prínos pozorovaný u ľudí, ktorí netrpeli úzkosťou ani depresiou.

Hadil Zuereigat, výskumník srdcových chorôb z Massachusetts General Hospital, ktorý viedol štúdiu, povedal: „Vplyv fyzickej aktivity na stresovú reakciu mozgu môže byť obzvlášť dôležitý u ľudí s psychiatrickými ochoreniami súvisiacimi so stresom.

"To neznamená, že cvičenie je účinné len u ľudí s depresiou alebo úzkosťou, ale zistili sme, že títo pacienti zrejme majú väčší kardiovaskulárny prínos z fyzickej aktivity."

Dodala: „Akékoľvek množstvo cvičenia je užitočné, najmä pre ľudí s depresiou alebo úzkosťou.

„Fyzická aktivita im nielen pomôže cítiť sa lepšie, ale výrazne zníži aj riziko kardiovaskulárnych ochorení.

"Môže byť ťažké urobiť prechod, ale po dosiahnutí fyzickej aktivity umožňuje ľuďom s týmito bežnými chronickými psychiatrickými chorobami súvisiacimi so stresom zabiť dve muchy jednou ranou."