Ľudia s autizmom majú jedinečnú perspektívu

Ľudia s autizmom majú jedinečnú perspektívu

Je krásny deň a my sme na pláži. Vzduch je plný smiechu a radosti. Usmejem sa, keď vidím, ako moja 4-ročná dcéra stavia so sesternicou hrady z piesku. Otočím sa k synovi a moje srdce je ťažké. Neuvedomuje si okolie a neustále si preosieva piesok cez prsty. Pozoruje, ako sa častice pri páde rozptyľujú.

Sme v obchode s oblečením a moja dcéra je nadšená. Vo veku 6 rokov rada ladí svoje oblečenie. S radosťou chodí od stojana k stojanu a chce si kúpiť košele, sukne a ponožky. Vašu účasť je úžasné vidieť. Môj strach sa zvyšuje, keď držím syna za ruku. Nestará sa o to, čo má na sebe a nevie sa zaradiť, plače a neustále sa snaží skrývať medzi vešiakmi.

Doma relaxujem na sedačke. Moja 7-ročná dcéra zrazu pribehne ku mne a láskyplne ma objíme. "Mami, tak veľmi ťa milujem?" vysvetľuje so širokým úsmevom. Je to horkosladká chvíľa, pretože kútikom oka vidím, ako môj syn hľadí na prsty, keď nimi prechádza vzduchom.

Keď prechádzam múzeom, moja 8-ročná dcéra je ohromená. O každom diele s nami rada diskutuje, pýta sa a vyjadruje svoje názory. Môj syn kráča po mojom boku a tupo hľadí na každý kúsok. Moje srdce je zlomené. Nekomentuje a som zvedavý, či chápe, kde sme.

Roky plynú a moje deti rastú a dospievajú

Je to ideálny večer na prechádzku po pláži. Keď sa usadíme na piesku a pozorujeme západ slnka, moja 15-ročná dcéra sa sťažuje na nudu. S povzdychom sa otočím k synovi a okamžite ma pohltí jeho radosť. Užíva si každú chvíľu, akoby to bolo prvýkrát, a sleduje, ako sa obloha mení pri západe slnka.

Na prehliadke slávneho múzea umenia nie je moja 14-ročná dcéra šťastná. Odmieta sa pozerať na displeje a stále sa pýta, kedy chceme odísť. Pozerám na svojho syna a on sa na mňa šťastne usmeje. Moje srdce sa naplní pýchou, keď ho vidím, ako pozorne študuje umelecké diela a maľby na stene.

Keď som vo food courte v nákupnom centre, zbadám moju 16-ročnú dcéru s kamarátkami. Usmejem sa a šťastne zamávam. Vo veku, keď sa hanbí, že ju vidia s rodičmi, predstiera, že si ma nevšíma, a prejde tesne okolo. Bolesť je okamžite nahradená radosťou, keď ma môj syn nevinne láskyplne objíme a potom s radosťou popíja svoju sódu.

Sme v obchode s oblečením a moja 17-ročná dcéra je šialená. Frustrovane počúvam, ako trvá na tom, že si môže kúpiť len najnovšie a najdrahšie značkové džínsy. Odvrátim sa od nej a usmejem sa. Môj syn drží pár jednoduchých šortiek a pozerá na mňa spýtavými očami.

Celá naša rodina je frustrovaná v dopravných zápchach. Všetci okrem môjho syna, ktorý sa sústredil na kŕdeľ vtákov odpočívajúcich na telefónnom drôte. Jeden po druhom sa na seba usmievame, keď zbadáme jeho radosť. So svojou jedinečnou schopnosťou vážiť si život mi môj syn neustále pripomína hodnotu oceňovania každého okamihu.

Inšpirované Jene Aviram