Rodičovská podpora zlepšuje vývoj mozgu u predčasne narodených detí

Rodičovská podpora zlepšuje vývoj mozgu u predčasne narodených detí

Podpora emocionálneho spojenia medzi predčasne narodeným dieťaťom a jeho matkou počas intenzívnej liečby účinne zlepšuje vývoj mozgu dieťaťa. Účinky sú jasne viditeľné v sieťovej funkcii mozgu dieťaťa a v neskoršom neurokognitívnom vývoji.

Spoločná štúdia Helsinskej univerzity a Kolumbijskej univerzity ukázala, že podpora emocionálneho spojenia medzi matkou a jej predčasne narodeným dieťaťom po pôrode na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici zlepšila vývoj mozgu dieťaťa.

Profesori Martha G. Welch a Michael M. Myers z Kolumbijskej univerzity predtým zistili, že podpora emocionálneho spojenia medzi matkou a dieťaťom počas novorodeneckej intenzívnej starostlivosti výrazne zlepšila neskorší neurobehaviorálny vývoj.

Súčasná štúdia merala funkcie mozgovej siete predčasne narodených detí v termíne, po približne šiestich týždňoch intervencie rodinnej starostlivosti (FNI) na jednotke intenzívnej starostlivosti o novorodencov. Všetky deti dostali normálnu, vysoko štandardnú predčasnú starostlivosť, ale niektoré rodiny dostali dodatočný FNI na posilnenie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom.

Štúdia ukazuje, že takáto rodičovská podpora počas intenzívnej starostlivosti eliminovala vývojové defekty mozgových funkcií, ktoré sa typicky pozorujú u predčasne narodených detí. Funkcia mozgovej siete predčasne narodených detí v liečenej skupine sa nelíšila od funkcie ich kontrolných náprotivkov, ktorí sa narodili v normálnom veku.

"Liečba predčasne narodených detí na jednotke intenzívnej starostlivosti sa ohromne zlepšila, ale podpora vývoja mozgu je stále globálnou výzvou. Okrem inovácií liečby sú potrebné lepšie metódy na meranie toho, ako nové liečby priamo ovplyvňujú mozog vyvíjajúceho sa dieťaťa," hovorí profesor Sampsa Vanhatalo, ktorý viedol výskum.

Nové výskumné metódy uľahčujú inovácie starostlivosti meraním priamych účinkov nových liečebných postupov na mozog

"Nové analytické metódy pre mozgové funkcie dojčiat ukázali, že FNI ovplyvnilo vývoj mozgových sietí dieťaťa tak, že v termíne boli veľmi blízke sieťam kontrolnej skupiny v donošenom veku. A čo je najdôležitejšie, zistili sme, že tieto zmeny súviseli aj s lepšou neurokognitívnou funkciou." Vývoj po 18 mesiacoch,“ hovorí doktorandka Pauliina Yrjölä, ktorá vykonala výpočtové analýzy.

"Súčasný výskum ukazuje aj na dôležitosť spojenia dlhodobého technického výskumu a vývoja s inovatívnym vývojom klinickej liečby. V Helsinkách sa už dve desaťročia vykonáva prelomová neurovedecká práca s cieľom zlepšiť hodnotenie mozgových funkcií u dojčiat, zatiaľ čo v New Yorku sa uskutočnil mimoriadne zaujímavý nefarmakologický výskum liečby predčasne narodených detí. Výsledky otvárajú mnohé dvere Perspektívy výskumu v klinickej oblasti neurovedy liečby,“ hovorí Dr. Anton Tokariev, ktorý bol zodpovedný za technický vývoj liečby.

V posledných rokoch niekoľko štúdií predstavilo rôzne prístupy k „obohateniu“ prostredia dojčiat na jednotke intenzívnej starostlivosti pre novorodencov prostredníctvom špecifických zmyslových podnetov, akými sú hudba, masáž alebo kontakt koža na kožu. Nová štúdia teraz zdôrazňuje dôležitosť prirodzenej, živej interakcie medzi rodičmi a deťmi. Výskum ukazuje, že podpora emocionálneho spojenia medzi matkou a dieťaťom vedie k priamemu zlepšeniu sietí mozgovej aktivity, ktoré sú základom celoživotného neurokognitívneho výkonu.

Z globálneho hľadiska sú nové zistenia obzvlášť zaujímavé, pretože takéto pokroky v liečbe sprístupňujú intervenciu každému, bez ohľadu na zdroje zdravotného systému alebo jednotlivého pacienta.“

Profesor Sampsa Vanhatalo

Zdroj:

Univerzita v Helsinkách

Referencia:

Yrjölä, P., a kol. (2022) Podpora skorého emocionálneho spojenia rodič-dieťa zlepšuje kortikálne siete u predčasne narodených detí. Vedecká translačná medicína. doi.org/10.1126/scitranslmed.abq4786.