Štúdia zisťuje rozdiely v rodení detí medzi rasovými/etnickými skupinami naprieč úrovňami vzdelania

Štúdia zisťuje rozdiely v rodení detí medzi rasovými/etnickými skupinami naprieč úrovňami vzdelania

Vysokoškolsky vzdelané černošky v Spojených štátoch rodia menej detí ako ich biele a hispánske náprotivky, tvrdí nová štúdia, ktorej spoluautorkou je sociologička z Yale Emma Zang.

Štúdia, publikovaná v časopise Population Studies, skúma interakciu rasy, etnika a vzdelania pri formovaní úrovne plodnosti amerických žien narodených v rokoch 1960 až 1980. Ukázala tiež, že černošky a hispánky bez vysokoškolského vzdelania alebo nižšieho ako stredoškolské vzdelanie majú viac pôrodov ako podobne vzdelané biele ženy. Medzi absolventkami vysokých škôl mali hispánky najvyššiu plodnosť v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými čiernymi a bielymi ženami.

„Konvenčná múdrosť tvrdí, že rasové alebo etnické nerovnosti v plodnosti zmiznú, keď ženy v menšinových skupinách dosiahnu podobnú úroveň vzdelania a socioekonomického postavenia ako biele ženy, no zisťujeme, že rozdiely sa objavujú na všetkých úrovniach vzdelania,“ povedal Zang, odborný asistent sociológie na Yale Department of Humanities a hlavný autor štúdie. „Vo všeobecnosti majú vysokovzdelané ženy menej detí ako menej vzdelané ženy, ale to nevysvetľuje rozdiely, ktoré sme našli medzi vysokoškolsky vzdelanými ženami.

"Naše výsledky zdôrazňujú potrebu preskúmať rozdiely v pôrodnosti medzi socioekonomicky zvýhodnenými ženami a ženami s menšími finančnými zdrojmi."

Na rozdiel od predchádzajúceho výskumu rasy a plodnosti v Spojených štátoch, ktorý sa zvyčajne zameriaval výlučne na čierne a biele ženy, táto nová štúdia zahŕňala hispánske ženy, ktoré podľa Census Bureau predstavujú etnickú skupinu, ktorá tvorí najmenej 19% populácie USA.

Pre výskum Zang a spoluautori Chloe Sariego, Ph.D. kandidát na Katedru sociológie a Anirudh Krishnan z Abdul Latif Jameel Poverty Action Lab analyzovali štyri vlny dlhodobých údajov z Národného prieskumu rastu rodiny (NSFG) od roku 2006 do roku 2017 s reprezentatívnou vzorkou 11 117 žien. Vypočítali priemerný počet detí, ktoré by mali ženy každej rasovej/etnickej skupiny a úrovne vzdelania v priebehu ich reprodukčných rokov. Okrem toho analyzovali podiel žien z každej skupiny, ktoré porodili jedno, dve alebo tri deti.

Celkovo zistili, že ženy s vysokoškolským vzdelaním majú menej detí ako ženy bez vysokoškolského vzdelania bez ohľadu na rasovú a etnickú skupinu. Rozdiel v plodnosti medzi čiernymi a bielymi vysokoškolsky vzdelanými ženami je do značnej miery spôsobený nižším podielom čiernych matiek, ktoré porodia druhé dieťa, zistila štúdia. Vysoký podiel oboch skupín má jedno dieťa, no podiel vysokoškolsky vzdelaných matiek čiernej pleti, ktoré mali druhé dieťa, bol o viac ako 10 percentuálnych bodov nižší ako u bielych matiek, ukázala štúdia. Asi 80 % vysokoškolsky vzdelaných bielych žien malo druhé dieťa, zatiaľ čo menej ako 70 % podobne vzdelaných čiernych žien malo druhé dieťa.

Jedným z možných vysvetlení nižšej plodnosti medzi vysokoškolsky vzdelanými černoškami je to, že svoje prvé dieťa odďaľovali tak dlho, že im v reprodukčnom veku chýbal čas na ďalšie deti. Štúdia však našla len málo dôkazov o tom, že načasovanie, v ktorom sa ženy rozhodnú mať deti, spôsobuje rozdiely medzi rasovými/etnickými skupinami naprieč úrovňami vzdelania.

Predchádzajúce štúdie naznačili možné dôvody, prečo čierne a hispánske ženy bez vysokoškolského vzdelania majú vyššiu plodnosť ako ich biele náprotivky, povedal Zang. Napríklad náboženské presvedčenie a nedostatočný prístup k zdravotnému poisteniu by mohli ovplyvniť to, ako menej vzdelané čierne a hispánske ženy používajú antikoncepciu. Kvôli štrukturálnemu rasizmu majú černošské a hispánske ženy bez vysokoškolského vzdelania tiež väčšiu pravdepodobnosť, že zažijú vzťah a ekonomickú nestabilitu ako ich biele náprotivky, vysvetlila.

Nová štúdia vyvoláva niekoľko otázok o rasových rozdieloch v plodnosti medzi vysokoškolsky vzdelanými ženami, ktoré je potrebné ďalej skúmať, povedal Zang.

Sú rozdiely v plodnosti výsledkom vysoko vzdelaných čiernych a hispánskych žien, ktoré si viac uvedomujú vyššie riziko komplikácií súvisiacich s tehotenstvom v ich rasových skupinách, ako je potrat, detská úmrtnosť a úmrtnosť matiek? Sú výsledkom vysokoškolsky vzdelaných čiernych a hispánskych žien, ktoré sa musia pohybovať v priestoroch, vrátane pracovísk s prevahou bielych, častejšie ako menej vzdelané černošky a hispánky, čo ich robí obozretné pri potvrdení stereotypu, že sú vysoko plodné? Existujú preto, že vysokoškolsky vzdelaným čiernym a hispánskym ženám, ktoré chceli druhé dieťa, zabránili mať ho kvôli zdravotným problémom spôsobeným chronickým dlhodobým stresom súvisiacim s rasizmom?

Emma Zang, sociologička z Yale

Výsledky štúdie ukazujú, že v porovnaní s bielymi deťmi sa väčší podiel čiernych a v menšej miere aj hispánskych detí rodí matkám s nižším vzdelaním a menší podiel matkám s vysokoškolským vzdelaním, povedal Zang.

„Vysoko vzdelané matky majú tendenciu mať viac zdrojov na podporu rozvoja svojich detí a ich šancí na úspech v živote,“ povedala. "To znamená, že čierne a hispánske deti sa neúmerne rodia do rodín s menšími zdrojmi v porovnaní s bielymi deťmi, čo by mohlo prehĺbiť príjmovú a zdravotnú nerovnosť v ďalšej generácii."

Zdroj:

Yale University

.