Rodičovské nezhody spojené s genetickým rizikom problémov s alkoholom u detí
Podľa výskumníka Rutgersa môžu rodičia určiť genetické riziko pre problémy s alkoholom nielen priamo, ale aj nepriamo prostredníctvom geneticky ovplyvnených aspektov domáceho prostredia, ako sú: napr. manželský spor alebo rozvod, prenesený na ich deti. Štúdia, publikovaná v Molecular Psychiatry, zistila, že vystavenie detí rodičovským nezhodám alebo rozvodu súvisí s potenciálom vzniku porúch spojených s požívaním alkoholu v dospelosti. Predchádzajúce výskumy ukázali, že gény, ktoré predisponujú ľudí k poruche užívania alkoholu, ich tiež predisponujú k tomu, aby zažívali viac konfliktov v ich blízkych romantických vzťahoch. Na tomto základe sme predpokladali, že deti zažívajúce rozvod alebo nezhody v...

Rodičovské nezhody spojené s genetickým rizikom problémov s alkoholom u detí
Podľa výskumníka Rutgersa môžu rodičia určiť genetické riziko pre problémy s alkoholom nielen priamo, ale aj nepriamo prostredníctvom geneticky ovplyvnených aspektov domáceho prostredia, ako sú: napr. manželský spor alebo rozvod, prenesený na ich deti.
Štúdia, publikovaná v Molecular Psychiatry, zistila, že vystavenie detí rodičovským nezhodám alebo rozvodu súvisí s potenciálom vzniku porúch spojených s požívaním alkoholu v dospelosti.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že gény, ktoré predisponujú ľudí k poruche užívania alkoholu, ich tiež predisponujú k tomu, aby zažívali viac konfliktov v ich blízkych romantických vzťahoch. Na tomto základe sme vyslovili hypotézu, že deti vystavené rozvodu alebo nezhodám v rodičovskom vzťahu dedia aj genetickú predispozíciu k problémom s alkoholom -; a že prežívanie týchto rodinných protivenstiev môže byť cestou, ktorou sa genetické riziko problémov s alkoholom prenáša z rodičov na ich deti.“
Jessica Salvatore, spoluautorka štúdie a docentka a riaditeľka programu Genes, Environments and Neurodevelopment in Addictions na Rutgers Robert Wood Johnson Medical School
Výskumníci použili The Collaborative Study on the Genetics of Alcoholism – rozsiahlu rodinnú štúdiu na identifikáciu génov, ktoré ovplyvňujú riziko porúch spojených s konzumáciou alkoholu a správania súvisiaceho s alkoholom – a analyzovali údaje od 4 846 ľudí európskeho pôvodu a 2 005 ľudí afrického pôvodu, ktorí boli skúmaní, keď mali približne 30 rokov. Hodnotili, či účastníci mali nejaké príznaky poruchy užívania alkoholu DSM-5 a skúmali prediktory u svojich rodičov, vrátane konfliktu vo vzťahoch, rozvodu a symptómov poruchy užívania alkoholu, ako aj mieru ich genetickej predispozície k problémom s alkoholom.
"Zvyčajné chápanie je, že genetické riziko problémov s alkoholom sa prenáša v rodinách z rodičov na deti prostredníctvom zdieľania alel alebo variácií génov z celého genómu. Zistili sme, že rodičia s väčším počtom alel pre problémy s alkoholom sa tiež častejšie rozvádzali alebo zažívali konflikty vo vzťahoch, čo zase bolo spojené s väčšími príznakmi poruchy užívania alkoholu u ich dospelých detí," povedal Salvatore. "Gény môžu formovať naše prostredie: Gény rodičov prispievajú k typom prostredia, ktoré pre nás vytvárajú. Takže jedným zo spôsobov, ako funguje genetické dedičstvo, je naše domáce prostredie. A tieto rodinné nepriaznivosti môžu ovplyvniť naše riziko neskoršieho prežívania symptómov poruchy užívania alkoholu; inými slovami, nie je to 'príroda' alebo 'výživa', ale skôr príroda [gény] prispievajú k výchove]."
Elektronická kniha Genetika a genomika
Kompilácia top rozhovorov, článkov a noviniek za posledný rok. Stiahnite si bezplatnú kópiu
V rodinách európskych predkov vedci našli dôkazy, že alely rodičov spojené so zvýšeným rizikom problémov s alkoholom tiež zvýšili pravdepodobnosť, že deti v týchto rodinách zažijú nezhody vo vzťahoch rodičov a rozvod, čo súviselo s rizikovejším správaním v pití od pitia alkoholu v predchádzajúcich rokoch až po väčší celoživotný limit pitia až po väčšiu pravdepodobnosť vzniku symptómov poruchy užívania alkoholu. Dôležité je, že tieto účinky boli pozorované aj vtedy, keď bolo v modeli štatisticky kontrolované správanie rodičov pri konzumácii alkoholu.
Štúdia nenašla tento dôkaz u ľudí afrického pôvodu a Salvatore povedal, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo prečo.
Salvatore povedal, že zistenia by mohli viesť k novým liečebným postupom okrem liekov. "Jedným z dôsledkov výsledkov našej štúdie je, že aj keď riziko problémov s alkoholom u človeka je čiastočne založené na jeho genetickom zložení, zásah by mohol byť environmentálny a nie nevyhnutne farmaceutický," povedala.
Salvatore zdieľal prvé autorstvo tejto štúdie s Nathanielom Thomasom z Virginia Commonwealth University. Medzi ďalších spoluautorov z Rutgers patrili Sally Kuo, Fazil Aliev, Sarah Brislin a Danielle Dick. COGA je štúdia na viacerých miestach a táto štúdia zahŕňala ďalších spoluautorov z Lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity, Štátnej univerzity New York Health Sciences University, University of Connecticut, University of Iowa, Indiana University a University of California San Diego.
Zdroj:
Referencia:
Thomas, NS, a kol. (2022) Účinky genetickej starostlivosti pri poruchách užívania alkoholu. Molekulárna psychiatria. doi.org/10.1038/s41380-022-01816-z.
.