Vedci kvantifikujú účinky vystavenia teplu na fyzickú výkonnosť

Vedci kvantifikujú účinky vystavenia teplu na fyzickú výkonnosť

Predpokladá sa, že priemerná teplota planéty v roku 2100 by mohla byť o 2 až 9,7 °F (1,1 až 5,4 °C) vyššia ako dnes. Aký dopad by však malo toto zvýšenie teploty na globálnu pracovnú silu?

Vedci z Loughborough University pod vedením profesora Georgea Havenitha, riaditeľa Výskumného centra environmentálnej ergonómie (EERC), skúmali účinky vystavenia teplu na fyzickú výkonnosť v rámci medzinárodného projektu HEAT-SHIELD.

Štúdia Horizont 2020 skúma negatívny vplyv zvýšeného tepelného stresu na pracovisku na zdravie a produktivitu piatich strategických európskych priemyselných odvetví: výroby, stavebníctva, dopravy, cestovného ruchu a poľnohospodárstva.

Vo svojom najnovšom výskume tím EERC skúma interakcie medzi trvaním práce a závažnosťou tepelného stresu.

Pred touto štúdiou boli modely skúmajúce vplyv vysokých teplôt na pracovisku na fyzickú pracovnú kapacitu (PWC) založené na expozičných časoch jednej hodiny. Prvýkrát na svete tím z Loughborough skúmal účinky tepelného stresu na PWC počas plne simulovanej pracovnej zmeny, ktorá pozostávala zo šiestich jednohodinových cyklov práce a odpočinku v horúčave počas pracovného dňa.

V rámci štúdie deväť zdravých mužov absolvovalo šesť 50-minútových pracovných sedení, oddelených 10-minútovými prestávkami na odpočinok a predĺženou prestávkou na obed, pri štyroch rôznych príležitostiach: raz v chladnom prostredí (15 °C/50 % relatívna vlhkosť) a v troch rôznych kombináciách teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti (stredná, 35 °C/50 % relatívna vlhkosť; horúca, 40 °C/7 % relatívna vlhkosť, 40 % relatívna vlhkosť, 40 % relatívna vlhkosť). Tento rozsah horúcich teplôt a podmienok pokrýva tie, ktoré už zažila viac ako miliarda pracovníkov na celom svete.

Na napodobnenie mierneho až ťažkého cvičenia sa pracovalo na bežiacom páse s pevnou srdcovou frekvenciou 130 úderov za minútu. Počas každej priemyselnej akcie sa PWC kvantifikovalo ako energia vynaložená nad pokojové úrovne.

Výskumný tím zistil, že okrem zníženia už pozorovaného v predchádzajúcich 1-hodinových experimentoch sa pracovný výkon na cyklus v priebehu simulovanej zmeny ešte viac znížil, dokonca aj v chladnom podnebí, pričom k najväčšiemu zníženiu došlo po obedňajšej prestávke a konzumácii jedla.

Okrem zníženia tepla pozorovaného v krátkych 1-hodinových experimentoch (30, 45 a 60 % pre tri klimatické zóny) v porovnaní s pracovným výkonom v chladnej klíme došlo v priemere k ďalším 5 %, 7 % a 16 % zníženiu PWC, keď sa práca vykonávala počas celej pracovnej zmeny pre mierne, horúce a veľmi horúce podmienky. Celkovo sa to rovná 35 % strate produktivity počas pracovného dňa pri teplotách 35 °C/50 % RH a 76 % poklesu, keď teplomer dosiahne 40 °C/70 % RH.

Profesor Havenith o štúdii povedal: „Tieto výsledky zlepšujú naše súčasné chápanie dôsledkov dlhodobého vystavenia teplu pri práci a poskytujú dôkazy, ktoré možno použiť na presnejšie predpovedanie sociálno-ekonomickej záťaže budúcich extrémnych horúčav.

"Výrazný pokles produktivity bude mať významný vplyv na pohodu zamestnancov a výkonnosť podniku. To je ďalší dôkaz toho, prečo by sa teraz malo prijať opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania, ktorého dôsledky už teraz najakútnejšie pociťujú ľudia na globálnom juhu."

Zdroj:

Univerzita v Loughborough

Referencia:

Smallcombe, JW, a kol. (2022) Kvantifikácia účinkov tepla na fyzickú pracovnú schopnosť človeka; Časť IV: Interakcie medzi trvaním práce a závažnosťou tepelného stresu. International Journal of Biometeorology. doi.org/10.1007/s00484-022-02370-7.

.