Na základe predchádzajúcej štúdie vedci prezentujú svoj pohľad na súvislosť medzi infekciami EBV a rozvojom SM

Na základe predchádzajúcej štúdie vedci prezentujú svoj pohľad na súvislosť medzi infekciami EBV a rozvojom SM

V nedávno zverejnenej recenzii v Journal of Clinical Investigation Vedci prezentovali svoj postoj k súvislosti medzi infekciami vírusom Epstein-Barrovej (EBV) a rozvojom roztrúsenej sklerózy (MS) na základe predchádzajúcej štúdie Bjornevika et al. publikované v Science.

Lernen: Fallen in den biologischen Kaninchenbau: Epstein-Barr-Virus, Biografie und Multiple Sklerose. Bildnachweis: Kateryna Kon/Shutterstock

pozadia

Predchádzajúca štúdia uvádzala zvýšené riziko SM u aktívneho vojenského personálu infikovaného EBV, čo podporuje potrebu očkovania vojakov proti EBV. Autori sa vyjadrili k tomu, či sú takéto očkovania potrebné pre vojenský personál a či prežité skúsenosti a biosociálne faktory [ako úzkosť, stres, osamelosť, depresia a posttraumatická stresová porucha (PTSD)] môžu na základe predchádzajúceho výskumu ovplyvniť súvislosť medzi EBV a SM.

V tomto prehľade výskumníci vyjadrili svoj názor na pravdepodobnú súvislosť medzi EBV a MS na základe predchádzajúcej štúdie.

Štúdia

Predchádzajúca štúdia uvádzala 24-krát vyššiu pravdepodobnosť SM u jedincov infikovaných EBV v porovnaní s jedincami neinfikovanými EBV, čo podporuje potrebu očkovania proti EBV na prevenciu SM. Autori štúdie však spomenuli úskalia, ako sú neúplné analýzy a nesprávne reprezentácie údajov v štúdii.

Štúdia zahŕňala viac ako 10 miliónov dospelých a bola založená na programe skríningu vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), ktorý uskutočnilo Ministerstvo obrany Spojených štátov (USA) v rokoch 1993 až 2013, v ktorom sa odoberali séra od vojenského personálu v aktívnej službe pri nástupe do armády a každé dva roky. Štúdia získala séra od pacientov so SM (prípady, n = 801) a kontrol (n = 1566) zodpovedajúcich veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, odboru služby a dátumu odberu vzoriek údajov na vyhodnotenie titrov protilátok medzi vojenskými kadetmi proti EBV, vírusu herpes simplex 1 (HSV-1) a HHV-6 (ľudský herpes vírus 6).

Subjekty s prípadom boli buď EBV pozitívne pri vojenskej indukcii (skupina A), alebo EBV séropozitívni počas aktívnej vojenskej služby po vojenskej indukcii (skupina B). Pomer pravdepodobnosti (OR) pre rozvoj SM u jedincov v skupine A a skupine B bol 1,6 a 25,6, v uvedenom poradí, čo naznačuje významne vyššie riziko rozvoja SM po sérokonverzii EBV.

Elektronická kniha Genetika a genomika

Kompilácia top rozhovorov, článkov a noviniek za posledný rok.

Stiahnite si kópiu ešte dnes

Psychologické hodnotenia boli vykonané na základe osobnostného inventára NEO, dotazníka o zdraví, dotazníka vnímaného stresu a dotazníka sociálnej podpory. Vzorky séra získané v štúdii vykazovali významné zvýšenie sérologických titrov protilátok, čo je v súlade s predchádzajúcimi štúdiami vykonanými na jedincoch s vysokou úrovňou psychického stresu.

Hľadisko

Autori navrhli, že na vysvetlenie výsledkov štúdie je potrebné zvážiť niekoľko biosociálnych faktorov založených na expozíciách, správaní (najmä v súvislosti s prácou), PTSD a emóciách vyplývajúcich zo sociálnych vzťahov. Stres a úzkosť počas aktívneho vojenského boja a strata priateľov a/alebo kolegov počas vojenskej služby môžu u jednotlivca ovplyvniť riziko vzniku SM.

Integrácia biologických premenných, ako je mikrobióm a genetická náchylnosť), environmentálnych premenných, ako sú zmeny zemepisnej šírky a toxíny, a biosociálnych premenných, ako sú prežité skúsenosti alebo biografie súvisiace s traumatickými alebo stresovými zážitkami, môže zlepšiť pochopenie etiopatogenézy SM.

Autori uviedli, že štúdia bola vhodná na sérologickú analýzu; je však potrebných viac kvantitatívnych analýz na získanie ďalšieho prehľadu o súvislosti medzi EBV a SM. Údaje ministerstva obrany by sa mohli konsolidovať s komplexnými údajmi, ktoré uchovávajú ozbrojené sily o personáli v aktívnej službe, a určenie načasovania infekcie po sérokonverzii by mohlo pomôcť identifikovať potenciálne okná rozdielnej citlivosti.

Okrem toho by sa alostatická záťaž (fyziologická miera kolektívnej stresovej záťaže ľudského tela) mohla hodnotiť pomocou viacerých biomedicínskych markerov na modelovanie rizika rozvoja SM po sérokonverzii EBV na základe biosociálnej analýzy. Autori varujú pred podávaním EBV vakcín na prevenciu SM, pretože je potrebné identifikovať celú škálu biografických a biologických spúšťačov SM, hoci infekcie EBV sú spojené s rozvojom SM.

Záver

Na záver autori poukázali na to, že s rozvojom SM po sérokonverzii EBV môžu súvisieť viaceré biologické a biosociálne faktory, ktoré je potrebné preskúmať v budúcich štúdiách s cieľom určiť patogenézu SM u vojenského personálu v aktívnej službe infikovaného EBV. Domnievajú sa, že očkovanie proti EBV nemusí byť potrebné na prevenciu SM u aktívneho vojenského personálu s anamnézou infekcií EBV.

Referencia:

• Horwitz, R. et al. (2022) „Das biologische Kaninchenloch hinunterfallen: Epstein-Barr-Virus, Biographie und Multiple Sklerose“, Journal of Clinical Investigation, 132(17). doi: 10.1172/jci164141. https://www.jci.org/articles/view/164141

.