Britská nemocničná štúdia skúma, či sa opičie kiahne môžu prenášať prostredníctvom aerosólových kvapôčok a fomitov
V nedávnej štúdii publikovanej v The Lancet Micro výskumníci vykonali pozorovaciu štúdiu na určenie environmentálnej kontaminácie vírusom opičích kiahní v nemocničných izolačných miestnostiach pacientov s opičími kiahňami, aby pochopili možné vystavenie zdravotníckych pracovníkov. Učenie: Odber vzoriek vzduchu a povrchu na vírusy opičích kiahní v nemocnici v Spojenom kráľovstve: pozorovacia štúdia. Fotografický kredit: Dotted Yeti/Shutterstock Pozadie V roku 2022 bolo hlásených množstvo prípadov opičích kiahní mimo endemických oblastí v strednej a západnej Afrike. Etiologickým agens opičích kiahní je vírus opičích kiahní, ktorý patrí do rodu Orthopoxvirus z čeľade Poxviridae a je podobný vírusu pravých kiahní. Ide o dvojvláknový vírus deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), o ktorom sa predpokladá, že sa prenáša na človeka predovšetkým kontaktom s...

Britská nemocničná štúdia skúma, či sa opičie kiahne môžu prenášať prostredníctvom aerosólových kvapôčok a fomitov
V nedávnej štúdii publikovanej v Mikrób Lancet Výskumníci vykonali pozorovaciu štúdiu na určenie environmentálnej kontaminácie vírusom opičích kiahní v nemocničných izolačných miestnostiach pacientov s opičím kiahňam, aby pochopili potenciálne vystavenie zdravotníckych pracovníkov.

Lernen: Luft- und Oberflächenprobenahme auf Affenpockenviren in einem britischen Krankenhaus: eine Beobachtungsstudie. Bildnachweis: Dotted Yeti/Shutterstock
pozadia
Početné prípady opičích kiahní boli hlásené v roku 2022 mimo endemických oblastí v strednej a západnej Afrike. Etiologickým agens opičích kiahní je vírus opičích kiahní, ktorý patrí do rodu Orthopoxvirus z čeľade Poxviridae a je podobný vírusu pravých kiahní. Ide o dvojvláknový vírus deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), o ktorom sa predpokladá, že sa prenáša na človeka predovšetkým kontaktom s léziami, telesnými tekutinami a kvapôčkami dýchacích ciest.
Dôkazy o prenose medzi primátmi (okrem človeka) prostredníctvom inhalácie aerosólového vírusu opičích kiahní naznačujú, že choroba sa môže šíriť na ľudí prostredníctvom aerosólových respiračných kvapôčok. Stabilné ortopoxvírusy boli v aerosóloch detegované takmer 90 hodín.
Prípad opičích kiahní u nemocničného pracovníka v Spojenom kráľovstve (UK) bol pripísaný expozícii pri výmene posteľnej bielizne v izolačnej miestnosti pacienta s opičím kiahňam. Štúdie v Nemecku navyše hlásili rozsiahlu kontamináciu vírusom opičích kiahní v nemocničných izbách, v ktorých sa nachádzajú pacienti s opičími kiahňami. Tieto prípady zdôrazňujú potrebu porozumieť riziku prenosu opičích kiahní prostredníctvom znečistenia životného prostredia.
O štúdiu
V tejto štúdii výskumníci identifikovali dospelých pacientov hospitalizovaných v Royal Free Hospital v Londýne v Spojenom kráľovstve, u ktorých sa potvrdili prípady opičích kiahní a viditeľné kožné lézie. Po získaní informovaného súhlasu skúmali vzduch a povrchy v ich izolačných miestnostiach. Vzorky vzduchových a povrchových tampónov sa odoberali aj z vonkajšej chodby a vestibulov obklopujúcich izolačné miestnosti, ako aj z osobných ochranných prostriedkov (OOP) nemocničného personálu, ktorý sa stará o pacientov s opičími kiahňami.
Vzorky tampónov sa odoberali aj z často dotknutých oblastí v izolačnej miestnosti, ako je zvonček, kľučky dverí, diaľkové ovládače televízora, vypínače svetiel, kľučky kohútikov atď. Zo vzoriek bola izolovaná nukleová kyselina a testovaná na prítomnosť DNA opičích kiahní pomocou kvantitatívnej polymerázovej reťazovej reakcie (qPCR). Na potvrdenie prítomnosti vírusu opičích kiahní sa vykonala izolácia vírusu z vybraných pozitívnych vzoriek.
Výsledky
Výsledky ukázali, že 93 % (56 zo 60) vzoriek tampónov bolo pozitívnych na DNA vírusu opičích kiahní. Prahové hodnoty cyklu (Ct) pre qPCR pozitívnych modelov indikovali infekčné hladiny vírusu opičích kiahní. Vzorka vzduchu počas výmeny podstielky v izolačnej miestnosti a vzorka tampónu z podlahy predsiene, kde bol po použití odstránený PPE, boli pozitívne na replikačne kompetentný vírus opičích kiahní.
Vzorky tampónov z tvrdého povrchu mali nižšie hodnoty Ct (≤30), čo možno vysvetliť použitím čistiacich prostriedkov na tvrdé povrchy. Kontaminácia vírusom opičích kiahní bola tiež zistená vo vzorkách tampónov z OOP a končekov prstov z rukavíc po návštevách izolačných miestností.
Kontaminácia vo vzorkách vzduchu zdôraznila potrebu účinných prostriedkov na ochranu dýchacích ciest pre nemocničný personál, ktorý vymieňa posteľnú bielizeň a vykonáva ďalšie pomocné úlohy pre pacientov s opičím kiahňam.
Kontaminácia prostredia a povrchov vírusom opičích kiahní, dokonca ani replikačne kompetentným vírusom, nestačí na odhalenie infekcie u človeka vystaveného vírusu. K úspešnej infekcii prispieva citlivosť hostiteľa, faktory prostredia, ktoré vírus oslabujú, cesta prenosu a rozsah expozície vírusu.
Testované izolačné priestory boli dobre vetrané a pravidelne čistené 5 000 až 10 000 dielmi na milión chlórnanu sodného. Autori očakávajú, že výsledky sa budú vzťahovať aj na iné oblasti, kde sa ventilačné a dezinfekčné postupy líšia alebo kde sú pacienti dlhodobo neprítomní, ako napríklad: B. kliniky a ambulancie môžu byť odlišné. Preto je potrebný ďalší výskum, aby sme pochopili, ako sa úrovne znečistenia líšia v nemocniciach.
Závery
Na záver štúdia skúmala vzorky vzduchu a povrchu z izolačných miestností pacientov s opičími kiahňami, okolitých predsiení a OOP, ktoré nosili zamestnanci nemocnice, ktorí sa starajú o pacientov s infekciou vírusom opičích kiahní. Vedci zistili, že 93 % vzoriek bolo kontaminovaných vírusom, pričom dve vzorky vykazovali prítomnosť vírusov schopných replikácie.
Výsledky poukázali na potrebu účinnejších preventívnych opatrení vrátane účinnej ochrany dýchania nemocničného personálu, aby sa obmedzil prenos opičích kiahní v nemocnici. Kontaminácia tvrdých povrchov naznačuje možný prenos patogénu a vyžaduje použitie prísnych čistiacich protokolov a osobných ochranných prostriedkov.
Referencia:
- Gould, S., Atkinson, B., Onianwa, O., Spencer, A., Furneaux, J., Grieves, J., Taylor, C., Milligan, I., Bennett, A., Fletcher, T., Dunning, J., Dunning, J., Price, N., Beadsworth, M., Schmid, M., Emonts, M., Tunbridge, A., Porter, D., Cohen, J. & Whittaker, E. (2022). Luft- und Oberflächenprobenahme auf Affenpockenviren in einem britischen Krankenhaus: eine Beobachtungsstudie. Die Lancet-Mikrobe. doi: https://doi.org/10.1016/s2666-5247(22)00257-9 https://www.thelancet.com/journals/lanmic/article/PIIS2666-5247(22)00257-9/fulltext
.