Výskumníci z UC Davis vyzývajú na globálne opatrenia proti antifungálnej rezistencii
Experti na infekčné choroby z UC Davis George Thompson a Angel Desai bijú na poplach ohľadom úlohy, ktorú môžu zohrávať nové pesticídy pri budovaní odolnosti voči antifungálnej liečbe. V komentári v časopise New England Journal of Medicine požadujú koordinovaný globálny prístup „One Health“ k vývoju, testovaniu a používaniu aktívnych zložiek na boj proti patogénom, ako sú huby a baktérie. Plesňové ochorenia spôsobujú veľkú ekonomickú a zdravotnú záťaž. Protiplesňové lieky (fungicídy) sú široko používané v poľnohospodárstve a medicíne na boj proti ich šíreniu. Avšak vývoj nových zlúčenín na ničenie škodlivých húb v rastlinách (pesticídy) môže zvýšiť odolnosť húb...
Výskumníci z UC Davis vyzývajú na globálne opatrenia proti antifungálnej rezistencii
Experti na infekčné choroby z UC Davis George Thompson a Angel Desai bijú na poplach ohľadom úlohy, ktorú môžu zohrávať nové pesticídy pri budovaní odolnosti voči antifungálnej liečbe. V komentári vNew England Journal of MedicinePožadujú koordinovaný globálny prístup „One Health“ k vývoju, testovaniu a používaniu aktívnych zložiek na boj proti patogénom, ako sú huby a baktérie.
Plesňové ochorenia spôsobujú veľkú ekonomickú a zdravotnú záťaž. Protiplesňové lieky (fungicídy) sú široko používané v poľnohospodárstve a medicíne na boj proti ich šíreniu. Avšak vývoj nových zlúčenín na ničenie škodlivých húb v rastlinách (pesticídy) môže zvýšiť odolnosť húb voči liečbe u ľudí a zvierat.
Antimikrobiálne rezistentné patogény sú pre nás neustálou pripomienkou, aby sme prostriedky používali rozumne. Dozvedeli sme sa, že rozšírené používanie antibiotík pre hospodárske zvieratá viedlo k rýchlemu rozvoju antibakteriálnej rezistencie. Podobné obavy máme aj z používania antimykotík v životnom prostredí. “
George Thompson, odborník na infekčné choroby, UC Davis
Thompson je hlavným autorom článku. Je profesorom na UC Davis School of Medicine na oddelení vnútorného lekárstva, oddelení infekčných chorôb a oddelení lekárskej mikrobiológie a imunológie.
Prístup jedného zdravia naznačuje holistický pohľad na zdravie. Zdôrazňuje, že zmeny v jednej oblasti – ako je ľudská činnosť, zdravie zvierat alebo životné prostredie – môžu mať dominový efekt vo všetkých troch oblastiach.
O antifungálnej rezistencii
Zmeny klímy a vetra môžu šíriť patogény, ako sú huby. Ľudia cestujúci, migrujúce zvieratá a pohyb kontaminovaných predmetov môžu tiež prenášať patogény do nových oblastí.
V posledných desaťročiach došlo k rýchlemu nárastu druhov húb, ktoré spôsobujú vážne infekcie u ľudí. Príkladom ťažko liečiteľnej huby je Candida Auris (C. auris).
"Huby majú bunkovú mašinériu podobnú tej ľudskej. Z tohto dôvodu boli vyvinuté lieky, ktoré hubia huby ako C. Auris.
Koordinovaný vývoj a používanie pesticídov
Odolnosť voči liečbe je silne spojená s množstvom každého použitého činidla, napísali autori. Vyzvali na koordinovanú globálnu reguláciu s cieľom spomaliť vývoj rezistencie voči novým antimikrobiálnym látkam.
"Je potrebný spoločný antimikrobiálny schvaľovací proces, ktorý zahŕňa dôkladné posúdenie potenciálnych vplyvov na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat. Platí to najmä pred novým používaním pesticídov v oblasti životného prostredia a poľnohospodárstva," povedal Desai. Je docentkou na Katedre vnútorného lekárstva.
Ich správa tiež zaznamenala základ pre medziagentúrnu a efektívnu skupinu pre rezistenciu voči liekom a pesticídom, nový subjekt pod Agentúrou pre ochranu životného prostredia USA. Má povinnosť poskytovať informácie o pripravovaných zlúčeninách navrhnutých na registráciu vrátane potenciálnych dôsledkov pre lekársku prax. Autori uviedli, že podobné úsilie je potrebné v celosvetovom meradle.
Zistili, že spoločné rozhodovanie medzi národnými a globálnymi regulátormi by bolo nákladovo efektívne. Môže pomôcť vyhnúť sa drahším a riskantnejším vyhliadkam na rýchle šírenie rezistentných patogénov.
Zdroje:
Thompson, G. R. a Desai, A. N. (2025). Riešenie rezistencie voči antifungálnym liekom – výzva „Jedno zdravie – jeden svet“. New England Journal of Medicine. doi.org/10.1056/nejmp2416548