Rodinné podniky bijú na poplach: rastúce sociálne odvody ohrozujú pracovné miesta

Rodinné podniky bijú na poplach: rastúce sociálne odvody ohrozujú pracovné miesta

V srdci Nemecka to vrie: rastúce sociálne odvody vyvolávajú obavy medzi vedúcimi predstaviteľmi spoločností aj zamestnancami. Môže nastať nová éra finančných výziev, ktorá prinúti spoločnosti prehodnotiť svoje stratégie a potenciálne znížiť počet zamestnancov. Alarmujúce predpovede ukazujú, že do roku 2035 by sa príspevky na sociálne zabezpečenie mohli dramaticky zvýšiť, čo mnohých podnietilo k reakcii.

Správa vo Frankfurter Allgemeine Zeitung odhaľuje, že odvody na sociálne zabezpečenie by sa mali od roku 2025 zvýšiť na viac ako 42 percent hrubej mzdy. Obáva sa, že táto sadzba by v najbližších rokoch mohla dosiahnuť až 44 percent. Krátka štúdia inštitútu IGES, ktorá bola vypracovaná z poverenia DAK-Gesundheit, tiež varuje, že v najhoršom prípade môžu príspevky do roku 2035 presiahnuť 51 percent. Tento vývoj ide ruka v ruke s demografickými zmenami a plánovanými reformami.

Zápalný list federálnej vláde

S cieľom vyvinúť tlak na vládu sa „Rodinní podnikatelia“, lobistická organizácia mnohých spoločností, obrátila na vedenie koalície semaforov. Prezidentka Marie-Christine Ostermannová v zápalnom liste adresovanom politickým ťažkým váham Olafovi Scholzovi, Robertovi Habeckovi a Christianovi Lindnerovi vyjadruje naliehavú potrebu núdzového konceptu. Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebný návrat na úroveň 40-percentného zaťaženia dodatočných mzdových nákladov.

List dokonca poukazuje na to, že súčasný limit zaťaženia pre firmy sa považuje za „výrazne prekročený“. Ostermann popisuje problémy, ktoré majú firmy kvôli rastúcim nákladom. Len v roku 2022 zaplatili spoločnosti na sociálnych odvodoch viac ako 620 miliárd eur. Zvýšenie odvodovej sadzby o jeden percentuálny bod by podľa prepočtu zvýšilo platby o ďalších 18 miliárd eur a enormne zvýšilo finančnú záťaž.

Riziká pre ekonomiku

Situácia je vážna. Ostermann varuje, že pokračujúca ekonomická slabosť ohrozuje nielen peniaze potrebné na sociálne projekty, opatrenia na ochranu klímy či opravy infraštruktúry, ale urýchľuje aj deindustrializáciu Nemecka. Na jar to zistil Nemecký ekonomický inštitút a hovorí o alarmujúcich čistých odlevoch v priemysle. V roku 2023 bol zaznamenaný čistý odlev vo výške 94 miliárd eur, čo je znepokojujúci trend, ktorý pokračoval aj v predchádzajúcich rokoch so 100 miliardami v roku 2021 a 125 miliardami v roku 2022.

Okrem ekonomickej situácie panujú obavy aj z nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Požiarny list zdôrazňuje, že semaforová vláda situáciu len zhoršuje rastúcimi cenami práce. Odísť by mohli najmä dobre vyškolení zamestnanci, čím sa personálne problémy v mnohých firmách ešte viac prehĺbili. Ostermann varoval pred klesajúcou špirálou: „Tí, ktorí tu zostanú, sa budú snažiť kompenzovať svoje klesajúce čisté mzdy nelegálnou prácou.

Následky sú značné. Hrozí potenciálny „finančný kolaps“ systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý by mohol postihnúť najmä generáciu baby boomu, keď odídu do dôchodku. Hrozí, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sa stane vážnym rizikom pre budúcnosť stredných podnikov, z ktorých mnohé už sklamali vládu.

Pohľad do budúcnosti

Prebiehajúce diskusie o zvyšovaní sociálnych odvodov vykresľujú obraz znepokojujúcej neistoty v nemeckom hospodárstve. Spoločnosti sú pod obrovským tlakom, aby sa prispôsobili meniacemu sa prostrediu. Uvidí sa, či bude vláda schopná riešiť obavy podnikov a nájsť riešenie, ktoré zabezpečí sociálnu súdržnosť aj ekonomickú stabilitu. Prehodnotenie je viac ako potrebné, ak si Nemecko chce udržať svoju konkurencieschopnosť v globálnom kontexte a zabezpečiť budúcnosť domácej ekonomiky.

V Nemecku je otázka systémov sociálneho zabezpečenia veľmi dôležitá. Systémy sociálneho zabezpečenia – vrátane dôchodkového, zdravotného, ​​ošetrovateľského a úrazového poistenia – sú v Spolkovej republike navrhnuté tak, aby chránili obyvateľstvo pred sociálnymi rizikami. Tieto systémy boli financované predovšetkým z príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov. Pokračujúci rast príspevkov na sociálne zabezpečenie však vyvoláva otázky o udržateľnosti týchto modelov, najmä vzhľadom na demografické zmeny, ktoré ovplyvňujú Nemecko.

Ústredným problémom sú demografické zmeny: nemecká populácia starne a počet ľudí v produktívnom veku sa zmenšuje. Podľa prognóz Spolkového štatistického úradu sa očakáva, že podiel ľudí nad 67 rokov by sa mohol do roku 2035 zvýšiť na približne 24 %. Tento vývoj vedie k väčšiemu tlaku na sociálne systémy, keďže na dôchodkové poistenie platí menej zamestnaných ľudí a zároveň rastie počet poberateľov dôchodkov. Pre firmy, najmä stredne veľké, je čoraz náročnejšie prilákať a udržať si mladých a vysokokvalifikovaných odborníkov.

Dôsledky pre podnikové prostredie

Obavy majiteľov rodinných firiem sa odrážajú aj vo väčších ekonomických ukazovateľoch. V prieskume Inštitútu pre výskum MSP (IfM) 52 % opýtaných firiem uviedlo, že budú mať v najbližších rokoch vážne otázky o svojej existencii kvôli zvyšovaniu sociálnych odvodov. V snahe čeliť týmto výzvam už mnohé spoločnosti prijali opatrenia, ako je revízia stratégií znižovania nákladov alebo optimalizácia pracovných procesov.

Konkrétny dopad na podnikové prostredie sa odráža aj v investičných rozhodnutiach. Štúdia ZEW – Leibniz Center for European Economic Research – ukázala, že viac ako 40 % spoločností v Nemecku znížilo svoje investície v dôsledku neistých podmienok týkajúcich sa príspevkov na sociálne zabezpečenie. Táto neistota sa netýka len nových projektov, ale aj existujúcich firiem, ktoré sa v obave z ďalšej záťaže rozhodnú menej investovať do inovácií či personálu.

Zmeny v štruktúre príspevkov

Možnou politickou reakciou na tento vývoj by mohla byť reforma príspevkových systémov. V posledných rokoch prebehlo viacero diskusií o štruktúre odvodov na sociálne zabezpečenie a ich rozdeľovaní medzi zamestnancov a zamestnávateľov. Niektorí odborníci navrhujú zaviesť zvýšenú podporu súkromného dôchodkového zabezpečenia ako doplnku k zákonným dôchodkom s cieľom zmierniť rastúci tlak na fondy sociálneho zabezpečenia. Už existujú rôzne iniciatívy, ktorých cieľom je povzbudiť občanov, aby si viac šetrili na dôchodok.

Skúma sa aj to, do akej miery by mohol flexibilnejší systém odvodového hodnotenia pomôcť zamestnávateľom vyjsť v ústrety. To by mohlo poskytnúť významnú úľavu najmä malým a stredným podnikom, aby sa zabezpečili nielen existujúce pracovné miesta, ale aj nové pracovné miesta.