Abakavir perorálny roztok

Abakavir perorálny roztok

Na tejto stránke

• Indikationen und Verwendung
• Dosierung und Anwendung
• Darreichungsformen und Stärken
• Kontraindikationen
• Warnungen und Vorsichtsmaßnahmen
• Nebenwirkungen/Nebenwirkungen
• Wechselwirkungen mit anderen Medikamenten
• Verwendung in bestimmten Populationen
• Überdosierung
• Beschreibung
• Klinische Pharmakologie
• Nichtklinische Toxikologie
• Klinische Studien
• Wie geliefert/Lagerung und Handhabung
• Informationen zur Patientenberatung
• Leitfaden für Medikamente

Najdôležitejšie informácie o predpisovaní

Tieto hlavné body neobsahujú všetky informácie potrebné na bezpečné a efektívne používanie ABACAVIR ORAL SOLUTION. Pozrite si úplné informácie o predpisovaní perorálneho roztoku ABACAVIRU.

ABACAVIR perorálny roztok
Prvé schválenie v USA: 1998

UPOZORNENIE: HYPERCITLIVÉ REAKCIE

Úplné upozornenie nájdete v úplných informáciách o predpisovaní.

• Unter Abacavir sind schwere und manchmal tödliche Überempfindlichkeitsreaktionen aufgetreten. (5.1)
• Überempfindlichkeit gegen Abacavir ist ein klinisches Multiorgan-Syndrom. (5.1)
• Patienten, die Träger des HLA-B sind*5701-Allel haben ein höheres Risiko, eine Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir zu entwickeln. (5.1)
• Abacavir iEs ist bei Patienten mit einer früheren Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir und bei HLA-B*5701-positiven Patienten kontraindiziert. (4)
• Abacavir absetzen, sobald der Verdacht einer Überempfindlichkeitsreaktion besteht. Unabhängig von HLA-B*5701-Status: Abacavir dauerhaft absetzen, wenn eine Überempfindlichkeit nicht ausgeschlossen werden kann, auch wenn andere Diagnosen möglich sind. (5.1)
• Nach einer Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir darf die Einnahme von Abacavir oder einem anderen Abacavir-haltigen Produkt NIEMALS wieder aufgenommen werden. (5.1)

Indikácie a použitie perorálneho roztoku abakaviru

Abakavir, inhibítor nukleozidového analógu reverznej transkriptázy vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV-1), je indikovaný v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami na liečbu infekcie HIV-1. (1)

Dávkovanie a podávanie perorálneho roztoku abakaviru

• Vor Beginn der Anwendung der Abacavir-Lösung zum Einnehmen ist ein Screening auf das HLA-B*5701-Allel durchzuführen. (2.1)
• Erwachsene: 600 mg täglich, verabreicht als entweder 300 mg zweimal täglich oder 600 mg einmal täglich. (2.2)
• Pädiatrische Patienten ab 3 Monaten: Wird entweder ein- oder zweimal täglich verabreicht. Die Dosis sollte anhand des Körpergewichts (kg) berechnet werden und 600 mg täglich nicht überschreiten. (2.3)
• Patienten mit Leberfunktionsstörung: Leichte Leberfunktionsstörung – 200 mg zweimal täglich. (2.4)

Dávkové formy a sily

Perorálny roztok: 20 mg na ml (3)

Kontraindikácie

• Vorhandensein des HLA-B*5701-Allels. (4)
• Vorherige Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir. (4)
• Mittelschwere oder schwere Leberfunktionsstörung. (4)

Upozornenia a opatrenia

• Bei der Anwendung von Nukleosidanaloga wurde über Laktatazidose und schwere Hepatomegalie mit Steatose, einschließlich tödlicher Fälle, berichtet. (5.2)
• Bei Patienten, die mit einer antiretroviralen Kombinationstherapie behandelt wurden, wurde über ein Immunrekonstitutionssyndrom berichtet. (5.3)

Vedľajšie účinky/vedľajšie účinky

• Die am häufigsten berichteten Nebenwirkungen von mindestens mäßiger Intensität (Inzidenz größer oder gleich 10 %) in klinischen HIV-1-Studien bei Erwachsenen waren Übelkeit, Kopfschmerzen, Unwohlsein und Müdigkeit, Übelkeit und Erbrechen sowie Träume/Schlafstörungen. (6.1)
• Die am häufigsten berichteten Nebenwirkungen von mindestens mäßiger Intensität (Inzidenz größer oder gleich 5 %) in klinischen HIV-1-Studien bei Kindern waren Fieber und/oder Schüttelfrost, Übelkeit und Erbrechen, Hautausschläge und Hals-Nasen-Ohren-Infektionen. (6.2)

Ak chcete nahlásiť podozrenie na vedľajšie účinky, kontaktujte spoločnosť Rising Pharmaceuticals, Inc. na čísle 1-866-562-4597 alebo FDA na čísle 1-800-FDA-1088 alebo www.fda.gov/medwatch.

Interakcie s inými liekmi

• Methadon: Bei einer kleinen Anzahl von Patienten kann eine erhöhte Methadon-Dosis erforderlich sein. (7.1)
• Riociguat: Die Riociguat-Dosis muss möglicherweise reduziert werden. (7.2)

Použitie v určitých populáciách

• Stillzeit: Mit HIV infizierte Frauen sollten angewiesen werden, wegen der Möglichkeit einer HIV-Übertragung nicht zu stillen. (8.2)

Pozri 17 INFORMÁCIE PRE PACIENTA a Sprievodcu liekmi.

Upravené: 11/2022

Kompletné informácie o predpisovaní

UPOZORNENIE: HYPERCITLIVÉ REAKCIE

Závažné a niekedy smrteľné reakcie z precitlivenosti zahŕňajúce viaceré orgányúčasť, došlo sAbacavir.

Pacienti nesúci alelu HLA-B*5701 majú vyššie riziko reakcie z precitlivenosti na abakavir; Reakcie z precitlivenosti sa však vyskytli u pacientov, ktorí nie sú nositeľmi alely HLA-B*5701[pozri Upozornenia a opatrenia (5.1)].

Abakavir je kontraindikovaný u pacientov s predchádzajúcou reakciou z precitlivenosti na abakavir a u HLA-B*5701 pozitívnych pacientov[pozri Kontraindikácie (4), Upozornenia a opatrenia (5.1)]. Pred začatím liečby abakavirom alebo opätovným začatím liečby abakavirom sa majú všetci pacienti podrobiť skríningu na alelu HLA-B*5701, pokiaľ pacienti predtým nezdokumentovali hodnotenie alely HLA-B*5701. Ak je podozrenie na reakciu z precitlivenosti, abakavir sa má okamžite vysadiť, bez ohľadu na stav HLA-B*5701 a dokonca aj vtedy, ak sú možné iné diagnózy[pozri Kontraindikácie (4), Upozornenia a opatrenia (5.1)].

Po reakcii z precitlivenosti na abakavir NIKDY nereštartujte abakavir ani žiadny iný liek obsahujúci abakavir, pretože v priebehu niekoľkých hodín sa môžu vyskytnúť závažnejšie symptómy vrátane smrti. Podobné závažné reakcie sa tiež vyskytli v zriedkavých prípadoch po opätovnom zavedení liekov obsahujúcich abakavir u pacientov, ktorí nemali v anamnéze precitlivenosť na abakavir[pozri Upozornenia a opatrenia (5.1)].

1. Indikácie a použitie perorálneho roztoku abakaviru

Abakavir perorálny roztok je indikovaný v kombinácii s inými antiretrovírusovými liekmi na liečbu infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV-1).

2. Dávkovanie a podávanie perorálneho roztoku abakaviru

2.1 Skríning alely HLA-B*5701 pred začatím perorálneho roztoku abakaviru

Skríning alely HLA-B*5701 pred začatím liečby perorálnym roztokom abakaviru[Pozrite si upozornenie, upozornenia a opatrenia v rámčeku (5.1)].

2.2 Odporúčané dávkovanie pre dospelých pacientov

Odporúčaná dávka perorálneho roztoku abakaviru pre dospelých je 600 mg denne, podávaná perorálne buď ako 300 mg dvakrát denne, alebo 600 mg jedenkrát denne, v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami.

2.3 Odporúčané dávkovanie pre pediatrických pacientov

Odporúčaná dávka perorálneho roztoku abakaviru u pediatrických pacientov infikovaných HIV-1 vo veku 3 mesiacov alebo starších je 8 mg na kg perorálne dvakrát denne alebo 16 mg na kg perorálne jedenkrát denne (až do maximálnej dávky 600 mg denne) v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami.

2.4 Odporúčané dávkovanie pre pacientov s poruchou funkcie pečene

Odporúčaná dávka perorálneho roztoku abakaviru u pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (Child-Pugh trieda A) je 200 mg dvakrát denne. Aby sa umožnilo zníženie dávky, na liečbu týchto pacientov sa má použiť perorálny roztok abakaviru (10 ml dvakrát denne). Bezpečnosť, účinnosť a farmakokinetické vlastnosti abakaviru neboli stanovené u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie pečene; Preto je perorálny roztok abakaviru u týchto pacientov kontraindikovaný.

3. Liekové formy a sily

Abakavir perorálny roztok USP, každý ml obsahuje abakavir sulfát USP ekvivalentný 20 mg abakaviru, je číra až opaleskujúca, žltkastá kvapalina s jahodovo-banánovou príchuťou.

4. Kontraindikácie

Perorálny roztok abakaviru je kontraindikovaný u nasledujúcich pacientov:

• die das HLA-B*5701-Allel haben [see Warnings and Precautions (5.1)].
• mit vorheriger Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir [see Warnings and Precautions (5.1)].
• mit mittelschwerer oder schwerer Leberfunktionsstörung [see Use in Specific Populations (8.6)].

5. Varovania a preventívne opatrenia

5.1 Reakcie z precitlivenosti

Pri abakavire sa vyskytli závažné a niekedy fatálne reakcie z precitlivenosti. Tieto reakcie z precitlivenosti zahŕňali multiorgánové zlyhanie a anafylaxiu a zvyčajne sa vyskytli počas prvých 6 týždňov liečby abakavirom (medián času do nástupu bol 9 dní); Hoci sa reakcie z precitlivenosti na abakavir vyskytli kedykoľvek počas liečby[pozri Nežiaduce účinky (6.1)]. Pacienti nesúci alelu HLA-B*5701 majú vyššie riziko reakcií z precitlivenosti na abakavir; Avšak u pacientov, ktorí nie sú nositeľmi alely HLA-B*5701, sa vyvinuli reakcie z precitlivenosti. Precitlivenosť na abakavir bola hlásená približne u 206 (8 %) z 2 670 pacientov v 9 klinických štúdiách s produktmi obsahujúcimi abakavir, v ktorých sa neuskutočnil skríning HLA-B*5701. Výskyt suspektných reakcií z precitlivenosti na abakavir v klinických štúdiách bol 1 %, keď boli vylúčení jedinci s alelou HLA-B*5701. U každého pacienta liečeného abakavirom musí zostať základom klinického rozhodovania klinická diagnóza reakcie z precitlivenosti.

Vzhľadom na možnosť závažných, závažných a potenciálne smrteľných reakcií z precitlivenosti na abakavir:

• Alle Patienten sollten vor Beginn der Therapie mit Abacavir oder Wiederaufnahme der Therapie mit Abacavir auf das HLA-B*5701-Allel untersucht werden, es sei denn, bei den Patienten wurde zuvor eine HLA-B*5701-Allelbeurteilung dokumentiert.
• Abacavir ist bei Patienten mit einer früheren Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir und bei HLA-B*5701-positiven Patienten kontraindiziert.
• Bevor Sie mit der Einnahme von Abacavir beginnen, überprüfen Sie Ihre Krankengeschichte hinsichtlich früherer Kontakte mit Abacavir-haltigen Produkten. Beginnen Sie die Behandlung mit Abacavir oder einem anderen Abacavir-haltigen Produkt NIEMALS nach einer Überempfindlichkeitsreaktion auf Abacavir, unabhängig vom HLA-B*5701-Status.
• Um das Risiko einer lebensbedrohlichen Überempfindlichkeitsreaktion unabhängig vom HLA-B*5701-Status zu verringern, brechen Sie Abacavir bei Verdacht auf eine Überempfindlichkeitsreaktion sofort ab, auch wenn andere Diagnosen möglich sind (z. B. akut auftretende Atemwegserkrankungen wie Lungenentzündung, Bronchitis, Pharyngitis oder Influenza; Gastroenteritis; oder Reaktionen auf andere Medikamente).
• Wenn eine Überempfindlichkeitsreaktion nicht ausgeschlossen werden kann, nehmen Sie die Behandlung mit Abacavir oder anderen Abacavir-haltigen Arzneimitteln nicht erneut ein, da innerhalb weniger Stunden schwerwiegendere Symptome auftreten können, die eine lebensbedrohliche Hypotonie und den Tod einschließen können.
• Wenn eine Überempfindlichkeitsreaktion ausgeschlossen ist, können Patienten die Behandlung mit Abacavir wieder aufnehmen. In seltenen Fällen traten bei Patienten, die Abacavir aus anderen Gründen als Symptomen einer Überempfindlichkeit abgesetzt hatten, innerhalb weniger Stunden nach Wiederaufnahme der Abacavir-Therapie auch lebensbedrohliche Reaktionen auf. Daher wird die Wiedereinführung von Abacavir oder anderen Abacavir-haltigen Produkten nur dann empfohlen, wenn eine medizinische Versorgung problemlos möglich ist.
• Ein Medikamentenleitfaden und eine Warnkarte, die Informationen zur Erkennung von Überempfindlichkeitsreaktionen enthalten, sollten bei jedem neuen Rezept und Nachfüllen abgegeben werden.

5.2 Laktátová acidóza a ťažká hepatomegália so steatózou

Laktátová acidóza a závažná hepatomegália so steatózou, vrátane smrteľných prípadov, boli hlásené pri použití nukleozidových analógov vrátane abakaviru. Väčšina týchto prípadov sa týkala žien. Ženské pohlavie a obezita môžu byť rizikovými faktormi pre rozvoj laktátovej acidózy a závažnej hepatomegálie so steatózou u pacientov liečených antiretrovírusovými nukleozidovými analógmi. Liečba abakavirom sa má prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa vyvinú klinické alebo laboratórne nálezy naznačujúce laktátovú acidózu alebo významnú hepatotoxicitu, ktorá môže zahŕňať hepatomegáliu a steatózu, a to aj pri absencii významného zvýšenia transamináz.

5.3 Imunitný rekonštitučný syndróm

U pacientov liečených kombinovanou antiretrovírusovou liečbou vrátane abakaviru bol hlásený syndróm imunitnej rekonštitúcie. Počas počiatočnej fázy kombinovanej antiretrovírusovej liečby môžu pacienti, ktorých imunitný systém reaguje, zaznamenať zápalovú odpoveď na indolentné alebo pretrvávajúce oportúnne infekcie (napr.Mycobacterium aviuminfekcia, cytomegalovírus,Pneumocystis jiroveciiPneumónia [PCP] alebo tuberkulóza), ktoré si môžu vyžadovať ďalšie vyšetrenie a liečbu.

Bol tiež hlásený výskyt autoimunitných ochorení (ako je Gravesova choroba, polymyozitída a Guillain-Barrého syndróm) spojených s rekonštitúciou imunity; Čas do nástupu je však variabilnejší a môže sa vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.

5.4 Infarkt myokardu

Niekoľko prospektívnych, pozorovacích, epidemiologických štúdií uvádza súvislosť medzi užívaním abakaviru a rizikom infarktu myokardu (IM). Metaanalýzy randomizovaných, kontrolovaných klinických štúdií nezistili žiadne zvýšené riziko IM u jedincov liečených abakavirom v porovnaní s kontrolami. K dnešnému dňu neexistuje zavedený biologický mechanizmus, ktorý by mohol vysvetliť možné zvýšenie rizika. Celkovo dostupné údaje z pozorovacích štúdií a kontrolovaných klinických štúdií vykazujú nezrovnalosti; Preto dôkazy o kauzálnom vzťahu medzi liečbou abakavirom a rizikom IM nie sú presvedčivé.

Ako preventívne opatrenie sa pri predpisovaní antiretrovírusovej liečby vrátane abakaviru má vziať do úvahy základné riziko ochorenia koronárnych artérií a majú sa prijať opatrenia na minimalizáciu všetkých modifikovateľných rizikových faktorov (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

6. Vedľajšie účinky/vedľajšie účinky

Nasledujúce vedľajšie účinky sú uvedené v iných častiach štítku:

• Schwerwiegende und manchmal tödliche Überempfindlichkeitsreaktionen [see Boxed Warning, Warnings and Precautions (5.1)].
• Laktatazidose und schwere Hepatomegalie mit Steatose [see Warnings and Precautions (5.2)].
• Immunrekonstitutionssyndrom [see Warnings and Precautions (5.3)].
• Herzinfarkt [see Warnings and Precautions (5.4)].

6.1 Skúsenosti s klinickými štúdiami u dospelých jedincov

Pretože klinické štúdie sa vykonávajú za veľmi odlišných podmienok, miery nežiaducich reakcií pozorované v klinických štúdiách jedného lieku nemožno priamo porovnať s mierami pozorovanými v klinických štúdiách iného lieku a nemusia odrážať miery pozorované v klinickej praxi.

Závažné a fatálne reakcie z precitlivenosti súvisiace s abakavirom

V klinických štúdiách sa pri abakavire vyskytli závažné a niekedy fatálne reakcie z precitlivenosti[pozri Varovanie, upozornenia a opatrenia v rámčeku (5.1)].Tieto reakcie sú charakterizované 2 alebo viacerými z nasledujúcich znakov alebo symptómov: (1) horúčka; (2) vyrážka; (3) gastrointestinálne symptómy (vrátane nevoľnosti, vracania, hnačky alebo bolesti brucha); (4) konštitučné symptómy (vrátane celkovej nevoľnosti, únavy alebo bolesti); (5) Respiračné symptómy (vrátane dýchavičnosti, kašľa alebo faryngitídy). Takmer všetky reakcie z precitlivenosti na abakavir zahŕňajú horúčku a/alebo vyrážku ako súčasť syndrómu.

Ďalšie znaky a symptómy zahŕňali letargiu, bolesť hlavy, myalgiu, edém, artralgiu a parestéziu. V súvislosti s týmito reakciami z precitlivenosti sa vyskytla anafylaxia, zlyhanie pečene, zlyhanie obličiek, hypotenzia, syndróm respiračnej tiesne dospelých, zlyhanie dýchania, myolýza a smrť. Fyzikálne nálezy zahŕňali lymfadenopatiu, slizničné lézie (konjunktivitída a vredy v ústach) a makulopapulárne alebo žihľavkové vyrážky (hoci niektorí pacienti mali iné typy vyrážok a iní nemali vyrážku). Boli hlásené prípady multiformného erytému. Laboratórne abnormality zahŕňali zvýšené pečeňové enzýmy, zvýšenú kreatínfosfokinázu, zvýšený kreatinín a lymfopéniu, ako aj abnormálne nálezy na RTG hrudníka (predovšetkým lokalizované infiltráty).

Ďalšie vedľajšie účinky pri používaní abakaviru

Dospelí bez terapie:Počas liečby abakavirom 300 mg dvakrát denne, lamivudínom 150 mg dvakrát denne a efavirenzom 600 mg denne v porovnaní so zidovudínom 300 sa klinické nežiaduce reakcie súvisiace s liečbou (vyhodnotené skúšajúcim ako stredne závažné alebo závažné) vyskytli s frekvenciou vyššou alebo rovnou 5 % uvedenej v tabuľke 2.

Tabuľka 2. Nežiaduce reakcie s liečbou (všetky kauzálne) minimálna stredná intenzita (2. až 4. stupeň, frekvencia vyššia alebo rovná 5 %) a dospelých bez predchádzajúcej liečby (CNA30024).A) počas 48 týždňov liečby

AV tejto štúdii sa uskutočnila dvojito zaslepená identifikácia suspektných reakcií z precitlivenosti. Počas zaslepenej časti štúdie vyšetrovatelia hlásili podozrenie na precitlivenosť na abakavir u 9 % z 324 jedincov v skupine s abakavirom a u 3 % z 325 jedincov v skupine so zidovudínom.

bDesať (3 %) prípadov s podozrením na precitlivenosť na liek bolo po odslepení klasifikovaných ako prípady, ktoré neboli spôsobené abakavirom.

Klinické nežiaduce reakcie vznikajúce pri liečbe (vyhodnotené skúšajúcim ako stredne závažné alebo závažné) s frekvenciou vyššou alebo rovnou 5 % počas liečby abakavirom 300 mg dvakrát denne, lamivudínom 150 mg dvakrát denne a zidovudínom 300 mg dvakrát denne v porovnaní s indinavirom 800 mg dvakrát denne, lamivudínom 150 mg dvakrát denne a 30 mg lamivudínom dvakrát denne a 30 mg lamivudínom dvakrát denne CNA3005 sú uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3. Nežiaduce reakcie s liečbou (všetky kauzálne) minimálna stredná intenzita (2. až 4. stupeň, vyššia frekvencia alebo rovná 5 %) a dospelí bez predchádzajúcej liečby (CNA3005) počas 48 týždňov liečby

U piatich jedincov, ktorí dostávali abakavir v CNA3005, došlo k zhoršeniu už existujúcej depresie v porovnaní so žiadnym v ramene s indinavirom. Základné miery preexistujúcej depresie boli podobné v oboch liečebných ramenách.

AbacavirRaz denne vsAbacavirDvakrát denne (CNA30021):Počas liečby abakavirom 600 mg jedenkrát denne alebo abakavirom 300 mg dvakrát denne, v oboch prípadoch v kombinácii s lamivudínom 300 mg jedenkrát denne, sa klinické nežiaduce reakcie súvisiace s liečbou (hodnotené skúšajúcim ako prinajmenšom stredne závažné) vyskytli s frekvenciou vyššou alebo rovnou 5 % a efavirenz 600 mg jedenkrát denne z CNA30021 boli podobné. V prípade reakcií z precitlivenosti bol výskyt 9 % u jedincov užívajúcich abakavir raz denne v porovnaní so 7 % u jedincov užívajúcich abakavir dvakrát denne. Závažné reakcie z precitlivenosti na liek a závažná hnačka sa však vyskytli významne častejšie u jedincov, ktorí dostávali abakavir 600 mg raz denne, v porovnaní s jedincami, ktorí dostávali abakavir 300 mg dvakrát denne. Päť percent (5 %) jedincov, ktorí dostávali abakavir 600 mg raz denne, malo závažné reakcie z precitlivenosti na liek, v porovnaní s 2 % jedincov, ktorí dostávali abakavir 300 mg dvakrát denne. U dvoch percent (2 %) jedincov užívajúcich abakavir 600 mg jedenkrát denne sa vyskytla závažná hnačka, zatiaľ čo u žiadneho z jedincov užívajúcich abakavir 300 mg dvakrát denne sa táto udalosť nevyskytla.

Laboratórne abnormality:Laboratórne abnormality (3. až 4. stupeň) u doteraz neliečených dospelých počas liečby abakavirom 300 mg dvakrát denne, lamivudínom 150 mg dvakrát denne a efavirenzom 600 mg denne v porovnaní so zidovudínom 300 mg dvakrát denne, lamivudínom 150 mg dvakrát denne a efavirenzom 30 mg dvakrát denne a efavirenzom 200 mg denne z tabuľky 600 mg2 denne.

Tabuľka 4. Laboratórne abnormality (3. až 4. stupeň) a dospelých bez predchádzajúcej liečby (CNA30024) počas 48 týždňov liečby

ULN = horná hranica normálnej hodnoty.

n = počet hodnotených subjektov.

Laboratórne abnormality v CNA3005 sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5. Laboratórne abnormality súvisiace s liečbou (3. až 4. stupeň) v CNA3005

ULN = horná hranica normálnej hodnoty.

n = počet hodnotených subjektov.

Frekvencia laboratórnych abnormalít súvisiacich s liečbou bola porovnateľná medzi liečebnými skupinami v CNA30021.

6.2 Skúsenosti z klinických štúdií u pediatrických pacientov

Pediatrickí jedinci, ktorí už majú skúsenosť s liečbou (dávka dvakrát denne)


Klinické nežiaduce reakcie súvisiace s liečbou (vyhodnotené skúšajúcim ako stredne závažné alebo závažné) s frekvenciou vyššou alebo rovnou 5 % počas liečby abakavirom 8 mg na kg dvakrát denne, lamivudínom 4 mg na kg dvakrát denne a zidovudínom 180 mg denne M2dvakrát denne v porovnaní s lamivudínom 4 mg na kg dvakrát denne a zidovudínom 180 mg na m22dvakrát denne CNA3006 sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 6. Nežiaduce reakcie s liečbou (všetky príčiny) minimálna stredná intenzita (2. až 4. stupeň, väčšia frekvencia alebo rovná 5 %) a už liečených pediatrických pacientov (CNA3006) počas 16 týždňov liečby

Laboratórne abnormality:V CNA3006 boli laboratórne abnormality (anémia, neutropénia, abnormality pečeňových testov a zvýšenia CPK) pozorované s podobnou frekvenciou ako v štúdii u dospelých bez predchádzajúcej liečby (CNA30024). Mierne zvýšenie hladiny glukózy v krvi sa vyskytlo častejšie u pediatrických jedincov, ktorí dostávali abakavir (CNA3006) ako u dospelých jedincov (CNA30024).


Iné nežiaduce udalosti


Okrem nežiaducich reakcií a laboratórnych abnormalít uvedených v tabuľkách 2, 3, 4, 5 a 6 boli ďalšími nežiaducimi reakciami pozorovanými v programe rozšíreného prístupu pankreatitída a zvýšená GMT.

Pediatrickí jedinci jedenkrát denne oproti dvakrát denne (COL105677):Bezpečnosť dávkovania abakaviru jedenkrát denne v porovnaní s dávkovaním dvakrát denne bola hodnotená v štúdii ARROW. Primárne hodnotenie bezpečnosti v štúdii ARROW bolo založené na nežiaducich udalostiach 3. a 4. stupňa. Výskyt nežiaducich účinkov 3. a 4. stupňa bol podobný u jedincov randomizovaných na dávkovanie raz denne ako u jedincov randomizovaných na dávkovanie dvakrát denne. Jednu príhodu hepatitídy 4. stupňa v kohorte užívanej raz denne skúšajúci považoval za neistú kauzalitu a všetky ostatné nežiaduce príhody 3. alebo 4. stupňa považoval skúšajúci za nesúvisiace.

6.3 Postmarketingové skúsenosti

Nasledujúce nežiaduce reakcie boli zistené počas postmarketingového používania abakaviru. Pretože tieto reakcie sú hlásené dobrovoľne z populácie neznámej veľkosti, nie je vždy možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu alebo stanoviť príčinnú súvislosť s expozíciou lieku.

Telo ako celok

Redistribúcia/akumulácia telesného tuku.

Kardiovaskulárny systém

Infarkt.

pečeň

laktátová acidóza a steatóza pečene[pozri Upozornenia a opatrenia (5.2)].

kožu

Podozrenie na Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxickú epidermálnu nekrolýzu (TEN) boli hlásené u pacientov, ktorí dostávali abakavir primárne v kombinácii s liekmi, o ktorých je známe, že súvisia so SJS a TEN. Vzhľadom na prekrývanie klinických príznakov a symptómov medzi precitlivenosťou na abakavir a SJS a TEN, ako aj možnosť vzniku precitlivenosti na viaceré lieky u niektorých pacientov, liečba abakavirom sa má v takýchto prípadoch prerušiť a nie znovu začať.

Pri používaní abakaviru boli tiež hlásené prípady multiformného erytému[jazeroNežiaduce reakcie (6.1)].

7. Liekové interakcie

7.1 Metadón

V štúdii s 11 jedincami infikovanými HIV-1, ktorí dostávali metadónovú udržiavaciu liečbu so 600 mg abakaviru dvakrát denne (dvojnásobok aktuálne odporúčanej dávky), sa klírens perorálneho metadónu zvýšil[pozri Klinickú farmakológiu (12.3)]. Táto zmena nemá za následok zmenu dávky metadónu u väčšiny pacientov; U malého počtu pacientov však môže byť potrebná zvýšená dávka metadónu.

7.2 Riociguát

Súbežné podávanie s fixnou dávkou abakaviru/dolutegraviru/lamivudínu viedlo k zvýšenej expozícii riociguátu, čo môže zvýšiť riziko nežiaducich reakcií riociguátu[pozri Klinickú farmakológiu (12.3)]. Možno bude potrebné znížiť dávku riociguátu. Pozrite si úplné informácie o predpisovaní lieku ADEMPAS (riociguát).

8. Použitie v špecifických populáciách

8.1 Tehotenstvo

Register vystavenia tehotenstvu

Existuje register tehotenských expozícií, ktorý monitoruje výsledky tehotenstva u žien vystavených abakaviru počas tehotenstva. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa odporúča, aby zaregistrovali pacientov zavolaním do registra antiretrovírusových tehotenstiev (APR) na čísle 1-800-258-4263.

Prehľad rizík

Dostupné údaje z APR nepreukázali žiadny rozdiel v celkovom riziku vrodených chýb pre abakavir v porovnaní s mierou vrodených chýb v pozadí 2,7 % v referenčnej populácii Metropolitan Atlanta Congenital Defects Program (MACDP).(pozri údaje).APR používa MACDP ako referenčnú populáciu USA pre vrodené chyby vo všeobecnej populácii. MACDP hodnotí ženy a dojčatá z obmedzenej geografickej oblasti a neberie do úvahy výsledky pôrodov, ku ktorým došlo v období kratšom ako 20 týždňov tehotenstva. Miera potratov nie je zohľadnená v RPMN. Odhadovaná miera spontánnych potratov pri klinicky uznaných tehotenstvách v bežnej populácii USA je 15 % až 20 %. Základné riziko závažných vrodených chýb a potratov pre špecifikovanú populáciu nie je známe.

V reprodukčných štúdiách na zvieratách viedlo perorálne podávanie abakaviru gravidným potkanom potkanom počas organogenézy k malformáciám plodu a iným embryonálnym a fetálnym toxicitám pri expozíciách 35-násobku expozície u ľudí (AUC) pri odporúčanej klinickej dennej dávke. Po perorálnom podaní abakaviru gravidným králikom počas organogenézy pri expozíciách približne deväťnásobku expozície u ľudí (AUC) pri odporúčanej klinickej dávke sa však nepozorovali žiadne nežiaduce účinky na vývoj(pozri údaje).

Údaje

Ľudské údaje:Na základe prospektívnych správ o APR expozícií abakaviru počas tehotenstva, ktoré viedli k živo narodeným deťom (vrátane viac ako 1 300 expozícií v prvom trimestri a viac ako 1 300 expozícií v druhom/treťom trimestri), nebol žiadny rozdiel v celkovom riziku vrodených chýb pre abakavir v porovnaní s mierou vrodených chýb v pozadí 2,7 % v referenčnej populácii MACDP v USA. Prevalencia živých vrodených chýb bola 3,2 % (95 % CI: 2,3 % až 4,3 %) po expozícii režimom obsahujúcim abakavir v prvom trimestri a 2,9 % (95 % IS: 2,1 % až 4,0 %) po expozícii režimom obsahujúcim abakavir v druhom/treťom trimestri.

Ukázalo sa, že abakavir prechádza placentou a koncentrácie v novorodeneckej plazme pri narodení boli v podstate ekvivalentné koncentráciám v plazme matky pri pôrode[pozri Klinická farmakológia (12.3)].

Údaje o zvieratách:Abakavir sa podával perorálne gravidným potkanom (100, 300 a 1 000 mg na kg denne) a králikom (125, 350 alebo 700 mg na kg denne) počas organogenézy (6. až 17. deň gravidity a 6. až 20. deň gravidity). U potkanov sa pri dávkach do 1 000 mg na kg za deň pozorovali malformácie plodu (zvýšený výskyt fetálnej anasarky a malformácií skeletu) alebo vývojová toxicita (zníženie telesnej hmotnosti plodu a dĺžka temeno-kostra), čo viedlo k expozíciám približne 35-násobku expozície u ľudí (AUC) pri odporúčanej dennej dávke. Pri dávke 100 mg na kg denne sa u potkanov nepozorovali žiadne vývojové účinky, čo viedlo k expozícii (AUC) 3,5-násobku expozície u ľudí pri odporúčanej dennej dávke. V štúdii fertility a skorého embryofetálneho vývoja vykonanej na potkanoch (pri 60, 160 alebo 500 mg na kg denne) sa pri dávkach do 500 mg na kg/deň vyskytli embryonálne a fetálne toxicity (zvýšená resorpcia, znížená telesná hmotnosť plodu) alebo toxicita pre potomstvo (zvýšený výskyt mŕtvo narodených detí a nižšia telesná hmotnosť). Pri dávke 60 mg na kg denne sa u potkanov nepozorovali žiadne vývojové účinky, čo viedlo k expozícii (AUC) približne štvornásobku expozície u ľudí pri odporúčanej dennej dávke. Štúdie na gravidných potkanoch ukázali, že abakavir sa prenáša na plod cez placentu. U gravidných králikov sa nezistili žiadne vývojové toxicity a žiadne zvýšenie fetálnych malformácií až do najvyššej hodnotenej dávky, čo viedlo k expozíciám (AUC) približne deväťnásobku expozície u ľudí pri odporúčanej dávke.

8.2 Dojčenie

Prehľad rizík

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odporúča, aby matky infikované HIV-1 v Spojených štátoch nedojčili svoje deti, aby sa predišlo riziku postnatálneho prenosu infekcie HIV-1. Abakavir sa nachádza v materskom mlieku. Neexistujú žiadne informácie o účinkoch abakaviru na dojčené dieťa alebo o účinkoch lieku na tvorbu mlieka. Z dôvodu možného (1) prenosu HIV-1 (u HIV-negatívnych dojčiat), (2) rozvoja vírusovej rezistencie (u HIV-pozitívnych dojčiat) a (3) nežiaducich reakcií u dojčených detí sa matkám má odporučiť, aby počas užívania abakaviru nedojčili.

8.4 Pediatrické použitie

Bezpečnosť a účinnosť abakaviru bola preukázaná u pediatrických pacientov vo veku 3 mesiacov a starších. Použitie abakaviru podporujú farmakokinetické štúdie a dôkazy z adekvátnych a dobre kontrolovaných štúdií s abakavirom u dospelých a detí[pozri Dávkovanie a podávanie (2.3), Nežiaduce účinky (6.2), Klinická farmakológia (12.3), Klinické štúdie (14.2)].

8.5 Geriatrické použitie

Klinické štúdie s abakavirom nezahŕňali dostatok jedincov vo veku 65 rokov a starších, aby sa zistilo, či reagujú inak ako mladší jedinci. Vo všeobecnosti je potrebná opatrnosť pri používaní abakaviru u starších pacientov z dôvodu zvýšenej frekvencie zníženej funkcie pečene, obličiek alebo srdca, ako aj sprievodných ochorení alebo iných liekových terapií.

8.6 Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (Child-Pugh trieda A) je potrebné zníženie dávky.[pozri Dávkovanie a spôsob podávania (2.4)]. Bezpečnosť, účinnosť a farmakokinetické vlastnosti abakaviru neboli stanovené u pacientov so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie pečene; Preto je abakavir u týchto pacientov kontraindikovaný[pozri Kontraindikácie (4), Klinická farmakológia (12.3)].

10. Predávkovanie

Nie je známa žiadna špecifická liečba predávkovania abakavirom. V prípade predávkovania je potrebné pacienta sledovať a v prípade potreby mu podať štandardnú podpornú liečbu. Nie je známe, či je možné abakavir odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

11. Opis perorálneho roztoku abakaviru

Abakavir sulfát je syntetický karbocyklický nukleozidový analóg s inhibičnou aktivitou proti HIV-1. Chemický názov abakavir sulfátu je(1S,cis)-4-[2-amino-6-(cyklopropylamino)-9H-purín-9-yl]-2-cyklopenten-1-metanolsulfát (soľ) (2:1). Abakavir sulfát je enantiomér s1S,4Rabsolútna konfigurácia na cyklopenténovom kruhu. Má molekulový vzorec (C14H18N6o)2•H2SO4a molekulová hmotnosť 670,76 g na mol. Má nasledujúci štruktúrny vzorec:

Abakavir sulfát USP je biela až sivobiela pevná látka a je rozpustný vo vode.

Abakavir perorálny roztok USP je určený na perorálne podanie. Každý mililiter (1 ml) perorálneho roztoku Abacavir USP obsahuje abakavir sulfát USP ekvivalentný 20 mg abakaviru (t. j. 20 mg na ml) ako aktívnu zložku a nasledujúce neúčinné zložky: umelé jahodové a banánové príchute, bezvodá kyselina citrónová, metylparabén a propylparabén (pridaný ako konzervačná látka (konzervačná látka), sodná soľ glykolínu, propylénglykol) nekryštalizujúci roztok sorbitolu a voda.

In vivoAbakavir sulfát disociuje na svoju voľnú bázu abakavir. Dávky sú vyjadrené v abakavire.

12. Perorálny roztok abakaviru – klinická farmakológia

12.1 Mechanizmus účinku

Abakavir je antiretrovírusový liek[pozri Mikrobiológia (12.4)].

12.3 Farmakokinetika

Farmakokinetika u dospelých

Farmakokinetické vlastnosti abakaviru boli nezávislé od dávky v rozsahu 300 až 1 200 mg denne.

Absorpcia:Po perorálnom podaní sa abakavir rýchlo absorbuje a vo veľkej miere distribuuje.

Geometrický priemer absolútnej biologickej dostupnosti tablety bol 83 %. AUC abakaviru v plazme bola podobná po podaní perorálneho roztoku alebo tabliet. Po perorálnom podaní 300 mg dvakrát denne 20 jedincom sa maximálna sérová koncentrácia abakaviru v rovnovážnom stave zvýšila (Cmax) bola 3 ± 0,89 mcg na ml (priemer ± SD) a AUC(0-12 hodín)bola 6,02 ± 1,73 ug za hodinu na ml. Po perorálnom podaní jednorazovej dávky 600 mg abakaviru 20 dobrovoľníkom sa vyskytla Cmaxbola 4,26 ± 1,19 mcg na ml (priemer ± SD) a AUC∞bola 11,95 ± 2,51 ug.hodina na ml.


Účinok jedla:Biologická dostupnosť tabliet abakaviru sa hodnotila nalačno a bez lačnia bez významného rozdielu v systémovej expozícii (AUC).∞); Preto sa tablety Abacaviru môžu užívať s jedlom alebo bez jedla. Systémová expozícia abakaviru bola porovnateľná po podaní perorálneho roztoku abakaviru a tabliet abakaviru. Preto sa tieto produkty môžu používať zameniteľne.
Distribúcia:Zdanlivý distribučný objem po intravenóznom podaní abakaviru bol 0,86 ± 0,15 l/kg, čo naznačuje, že abakavir sa distribuuje do extravaskulárneho priestoru. U 3 subjektov bola AUC CSF(0-6 hodín)na plazmatickú AUC abakaviru(0-6 hodín)Miera sa pohybovala medzi 27 % a 33 %.

Väzba abakaviru na ľudské plazmatické proteíny je približne 50 % a nezávisela od koncentrácie. Celkové koncentrácie rádioaktivity súvisiacej s liekom v krvi a plazme sú identické, čo naznačuje, že abakavir sa ľahko distribuuje do erytrocytov.


Eliminácia:V štúdiách s jednorazovou dávkou bol pozorovaný polčas eliminácie (t1/2) bola 1,54 ± 0,63 hodiny. Po intravenóznom podaní bol celkový klírens 0,8 ± 0,24 l za hodinu na kg (priemer ± štandardná odchýlka).


Metabolizmus:U ľudí sa abakavir významne nemetabolizuje enzýmami cytochrómu P450. Hlavné cesty eliminácie abakaviru sú metabolizmus alkoholdehydrogenázou za vzniku kyseliny 5′-karboxylovej a glukuronyltransferázou za vzniku 5′-glukuronidu. Metabolity nemajú antivírusovú aktivitu.In vitroExperimenty ukazujú, že abakavir neinhibuje aktivitu ľudského CYP3A4, CYP2D6 alebo CYP2C9 v klinicky relevantných koncentráciách.

Vylučovanie:Eliminácia abakaviru sa kvantifikovala v štúdii hmotnostnej rovnováhy po podaní dávky 600 mg14C-Abakavir: 99 % rádioaktivity sa zachytilo, 1,2 % sa vylúčilo močom ako abakavir, 30 % ako metabolit 5′-karboxylovej kyseliny, 36 % ako 5′-glukuronidový metabolit a 15 % ako neidentifikované menšie metabolity v moči. Fekálne vylučovanie predstavovalo 16 % dávky.

Špecifické populácie

Pacienti s ochorením obličiekPoškodenie:Farmakokinetické vlastnosti abakaviru neboli stanovené u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Renálna exkrécia nezmeneného abakaviru je u ľudí vedľajšou cestou eliminácie.

pacientov sPorucha funkcie pečene:Farmakokinetika abakaviru sa skúmala u pacientov s miernym poškodením funkcie pečene (Child-Pugh trieda A). Výsledky ukázali, že po jednorazovej dávke 600 mg abakaviru došlo k priemernému zvýšeniu AUC abakaviru o 89 % a zvýšeniu polčasu abakaviru o 58 %. Hodnoty AUC metabolitov neboli zmenené miernym ochorením pečene; Rýchlosť tvorby a eliminácie metabolitov sa však znížila[pozri Kontraindikácie (4), Použitie v špecifických populáciách (8.6)].

Tehotná žena:Farmakokinetika abakaviru sa skúmala u 25 tehotných žien v poslednom trimestri gravidity, ktoré dostávali abakavir 300 mg dvakrát denne. Expozícia abakaviru (AUC) počas gravidity bola podobná ako u netehotných historických kontrol po pôrode au HIV infikovaných netehotných. V súlade s pasívnou difúziou abakaviru cez placentu boli koncentrácie abakaviru vo vzorkách neonatálnej plazmy pri narodení v podstate ekvivalentné koncentráciám v plazme matky pri pôrode.

Pediatrickí pacienti:Farmakokinetika abakaviru sa hodnotila po jednorazovom alebo opakovanom podaní abakaviru u 169 pediatrických pacientov. Jedinci, ktorí dostávali perorálny roztok abakaviru podľa odporúčaného dávkovacieho režimu, dosiahli plazmatické koncentrácie abakaviru podobné ako u dospelých. Jedinci, ktorí dostávali perorálne tablety abakaviru, dosiahli vyššie plazmatické koncentrácie abakaviru ako jedinci, ktorí dostávali perorálny roztok.

Farmakokinetika abakaviru podávaného jedenkrát denne u pediatrických pacientov infikovaných HIV-1 vo veku od 3 mesiacov do 12 rokov sa hodnotila v 3 štúdiách (PENTA 13). [n = 14]PENTA 15 [n = 18] a ŠÍPKA [n = 36]). Všetky tri štúdie boli otvorené, skrížené farmakokinetické štúdie v dvoch obdobiach s dávkovaním abakaviru dvakrát denne a lamivudínu jedenkrát denne. Pre perorálny roztok aj tabletovú formuláciu tieto tri štúdie preukázali, že dávkovanie raz denne poskytuje porovnateľnú AUC0-24podávania abakaviru až dvakrát denne s rovnakou celkovou dennou dávkou. Stredná Cmaxbola približne 1,6- až 2,3-krát vyššia pri dávkovaní abakaviru jedenkrát denne ako pri dávkovaní dvakrát denne.

Geriatrickí pacienti:Farmakokinetika abakaviru sa neskúmala u jedincov starších ako 65 rokov.

Pacienti mužského a ženského pohlavia:Populačná farmakokinetická analýza u HIV-1-infikovaných mužov (n = 304) a žien (n = 67) jedincov nepreukázala žiadne rozdiely medzi pohlaviami v AUC abakaviru normalizovanej na telesnú hmotnosť bez tuku.

Rasové skupiny: Vo farmakokinetike abakaviru nie sú žiadne významné alebo klinicky relevantné rasové rozdiely medzi černochmi a belochmi.

Štúdie liekových interakcií

Účinok abakaviru na farmakokinetiku iných liečiv:In vitroŠtúdie ukázali, že abakavir má potenciál inhibovať CYP1A1 a obmedzený potenciál inhibovať metabolizmus sprostredkovaný CYP3A4. Abakavir neinhiboval ani neindukoval iné enzýmy CYP (ako sú CYP2C9 alebo CYP2D6).

Súvisiace sin vitroNa základe výsledkov štúdie sa neočakáva, že abakavir ovplyvní farmakokinetiku liekov, ktoré sú substrátmi nasledujúcich transportérov počas terapeutickej expozície liečivu: transportérový polypeptid organického aniónu (OATP)1B1/3, proteín rezistencie na rakovinu prsníka (BCRP) alebo P-glykoproteín (P-gp), transportér organických katiónov (OCT)1, OCT2 alebo viacliekový a toxický MATE2 proteín (multidrug a MATE2).

Riociguát:Bolo hlásené, že súbežné podanie jednorazovej dávky riociguátu (0,5 mg) jedincom infikovaným HIV-1, ktorí dostávali fixnú dávku abakaviru/dolutegraviru/lamivudínu, zvyšuje AUC riociguátu(∞)v porovnaní s AUC riociguátu(∞)hlásené u zdravých jedincov v dôsledku inhibície CYP1A1 abakavirom. Presná veľkosť zvýšenia expozície riociguátu nebola úplne stanovená na základe výsledkov dvoch štúdií[pozri Liekové interakcie (7.2)].


Účinok iných liečiv na farmakokinetiku abakaviru: In vitroAbakavir nie je substrátom OATP1B1, OAP1B3, OCT1, OCT2, OAT1, MATE1, MATE2-K, proteínu spojeného s multidrogovou rezistenciou (MRP)2 alebo MRP4; Preto sa neočakáva, že lieky, ktoré modulujú tieto transportéry, budú ovplyvňovať plazmatické koncentrácie abakaviru. Abakavir je substrátom BCRP a P-gpin vitro; Vzhľadom na absolútnu biologickú dostupnosť (83 %) je však nepravdepodobné, že by modulátory týchto transportérov mali klinicky významný vplyv na koncentrácie abakaviru.


Lamivudín a/alebo zidovudín:Pätnásť jedincov infikovaných HIV-1 bolo zaradených do skríženej štúdie liekových interakcií, ktorá hodnotila jednotlivé dávky abakaviru (600 mg), lamivudínu (150 mg) a zidovudínu (300 mg) samostatne alebo v kombinácii. Analýza nepreukázala žiadne klinicky významné zmeny vo farmakokinetike abakaviru po pridaní lamivudínu alebo zidovudínu alebo kombinácie lamivudínu a zidovudínu. Expozícia lamivudínu (AUC znížená o 15 %) a expozícia zidovudínu (AUC zvýšená o 10 %) nepreukázali žiadne klinicky významné zmeny pri súbežnom podávaní s abakavirom.

Etanol:Abakavir nemá žiadny vplyv na farmakokinetické vlastnosti etanolu. Etanol znižuje elimináciu abakaviru, čo vedie k zvýšeniu celkovej expozície. Vzhľadom na spoločné metabolické cesty abakaviru a etanolu prostredníctvom alkoholdehydrogenázy sa farmakokinetická interakcia medzi abakavirom a etanolom skúmala u 24 dobrovoľníkov mužského pohlavia infikovaných HIV-1. Každý subjekt dostal pri rôznych príležitostiach nasledujúce liečby: jedna dávka 600 mg abakaviru, 0,7 g na kg etanolu (ekvivalent 5 alkoholických nápojov) a 600 mg abakaviru plus 0,7 g na kg etanolu. Súbežné podávanie etanolu a abakaviru viedlo k 41 % zvýšeniu AUC abakaviru∞a 26 % zvýšenie abakaviru T1/2. Abakavir nemal žiadny vplyv na farmakokinetické vlastnosti etanolu, preto sa u mužov neočakáva žiadna klinicky významná interakcia. Táto interakcia sa u žien neskúmala.

Metadón:V štúdii s 11 jedincami infikovanými HIV-1, ktorí dostávali metadónovú udržiavaciu liečbu (40 mg a 90 mg denne) s abakavirom 600 mg dvakrát denne (dvojnásobok aktuálne odporúčanej dávky), sa klírens perorálneho metadónu zvýšil o 22 % (90 % CI). : 6 % až 42 %). Táto zmena nemá za následok zmenu dávky metadónu u väčšiny pacientov; U malého počtu pacientov však môže byť potrebná zvýšená dávka metadónu[pozri Liekové interakcie (7)]. Pridanie metadónu nemalo klinicky významný vplyv na farmakokinetické vlastnosti abakaviru.

12.4 Mikrobiológia

Abakavir je karbocyklický syntetický nukleozidový analóg. Abakavir sa konvertuje bunkovými enzýmami na aktívny metabolit karbovirtrifosfát (CBV-TP), analóg deoxyguanozín 5′-trifosfátu (dGTP). CBV-TP inhibuje aktivitu reverznej transkriptázy (RT) HIV-1 tým, že súťaží s prirodzeným substrátom dGTP a začleňuje ho do vírusovej DNA.

Antivírusová aktivita

Antivírusová aktivita abakaviru proti HIV-1 bola hodnotená v rôznych bunkových líniách, vrátane primárnych monocytov/makrofágov a mononukleárnych buniek periférnej krvi (PBMC). E.C50Hodnoty boli medzi 3,7 a 5,8 mikromólmi (1 mikromol = 0,28 mikrogramov na ml) a medzi 0,07 a 1 mikromólmi proti HIV-1IIIBa HIV-1Balalebo priemerná EC50Hodnota bola 0,26 ± 0,18 mikromol v porovnaní s 8 klinickými izolátmi. Stredné EC50Hodnoty pre abakavir boli 344 nM (rozsah: 14,8 až 676 nM), 16,9 nM (rozsah: 5,9 až 27,9 nM), 8,1 nM (rozsah: 1,5 až 16,7 nM), 356 nM (rozsah: 5 a 95,7 nM: 0 28,1 až 168 nM), 47,6 nM (rozsah: 5,2 až 200 nM), 51,4 nM (rozsah: 7,1 až 177 nM) a 282 nM (rozsah: 22,4 až 598 nM) proti vírusom HIV-1 (klan B2 = skupina 3 a skupina O). ES50Hodnoty proti izolátom HIV-2 (n = 4) boli medzi 0,024 a 0,49 mikromólov. Antivírusová aktivita abakaviru v bunkových kultúrach nebola antagonizovaná v kombinácii s nukleozidovými inhibítormi reverznej transkriptázy (NRTI) didanozínom, emtricitabínom, lamivudínom, stavudínom, tenofovirom, zalcitabínom alebo zidovudínom, nenukleozidovým inhibítorom reverznej transkriptázy (NNRTI) alebo inhibítorom provirázy amprenaviru (NNRTI alebo PI) Ribavirín (50 mikroM), používaný na liečbu chronickej HCV infekcie, nemal žiadny vplyv na anti-HIV-1 aktivitu abakaviru v bunkovej kultúre.

Odpor

V bunkových kultúrach boli selektované izoláty HIV-1 so zníženou citlivosťou na abakavir. Genotypová analýza izolátov vybraných v bunkovej kultúre a získaných od jedincov liečených abakavirom ukázala, že substitúcie aminokyselín K65R, L74V, Y115F a M184V/I sa vyskytli v HIV-1 RT. Substitúcie M184V alebo I viedli k približne 2-násobnému zníženiu citlivosti na abakavir. Substitúcie K65R, L74M alebo Y115F za M184V alebo I viedli k 7- až 8-násobnému zníženiu citlivosti na abakavir a na dosiahnutie viac ako 8-násobného zníženia citlivosti boli potrebné kombinácie troch substitúcií.

Tridsaťdeväť percent (7 z 18) izolátov od jedincov, u ktorých došlo k virologickému zlyhaniu v ramene s abakavirom jedenkrát denne, preukázalo priemerné zníženie citlivosti na abakavir viac ako 2,5-násobne s priemerným poklesom 1,3-násobku (rozsah: 0,5 až 11) v porovnaní s 29 % (5 zo 17 denných izolátov s priemerným poklesom abakaviru abakavir dvakrát denne). 0,92 (rozsah: 0,7 až 13).

Krížový odpor

Medzi NRTI bola pozorovaná skrížená rezistencia. Izoláty obsahujúce substitúcie spojené s rezistenciou na abakavir, menovite K65R, L74V, Y115F a M184V, preukázali v bunkových kultúrach au dobrovoľníkov skríženú rezistenciu s didanozínom, emtricitabínom, lamivudínom a tenofovirom. Zvyšujúci sa počet mutačných substitúcií analógu tymidínu (TAM: M41L, D67N, K70R, L210W, T215Y/F, K219E/R/H/Q/N) je spojený s progresívnym znižovaním citlivosti na abakavir.

13. Neklinická toxikológia

13.1 Karcinogenéza, mutagenéza, poškodenie plodnosti

Karcinogenita

Abakavir sa podával perorálne v troch dávkach oddeleným skupinám myší a potkanov v dvojročných štúdiách karcinogenity. Výsledky ukázali zvýšený výskyt zhubných a nezhubných nádorov. Zhubné nádory sa vyskytli v predkožkovej žľaze samcov a klitorisu samíc oboch druhov, ako aj v pečeni samíc potkanov. Okrem toho sa u samíc potkanov vyskytli aj nezhubné nádory v pečeni a štítnej žľaze. Tieto pozorovania sa uskutočnili pri systémových expozíciách v rozsahu od 6 do 32-násobku expozície u ľudí pri odporúčanej dávke 600 mg.

Mutagenita

Abakavir indukoval chromozomálne aberácie v prítomnosti aj neprítomnosti metabolickej aktiváciein vitroCytogenetická štúdia ľudských lymfocytov. Abakavir bol mutagénny v neprítomnosti metabolickej aktivácie, hoci nebol mutagénny v prítomnosti metabolickej aktivácie v teste lymfómu myší L5178Y. Abakavir bol klastogénny u mužov a neklastogénny u žienin vivoMikronukleový test kostnej drene myši.

Abakavir nebol mutagénny v testoch bakteriálnej mutagenity v prítomnosti a neprítomnosti metabolickej aktivácie.

Zhoršenie plodnosti

Abakavir nemal žiadny vplyv na fertilitu samcov alebo samíc u potkanov pri dávke spojenej s expozíciou (AUC) približne 3,3-násobkom (samce) a 4,1-násobkom (samice), v uvedenom poradí, ako u ľudí pri klinicky odporúčanej dávke.

13.2 Toxikológia a/alebo farmakológia zvierat

Degenerácia myokardu bola zistená u myší a potkanov po dvoch rokoch podávania abakaviru. Systémové expozície boli 7 až 24-násobkom očakávanej systémovej expozície u ľudí pri dávke 600 mg. Klinický význam tohto zistenia nebol stanovený.

14. Klinické skúšky

14.1 Skúšky pre dospelých

Dospelí bez terapie

CNA30024 bola multicentrická, dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia, ktorá randomizovala 649 neliečených dospelých infikovaných HIV-1, ktorí dostávali buď abakavir (300 mg dvakrát denne), lamivudín (150 mg dvakrát denne) a efavirenz (600 mg jedenkrát denne); alebo zidovudín (300 mg dvakrát denne), lamivudín (150 mg dvakrát denne) a efavirenz (600 mg jedenkrát denne). Dĺžka dvojito zaslepenej liečby bola najmenej 48 týždňov. Účastníci štúdie boli muži (81 %), belosi (51 %), černosi (21 %) a hispánci (26 %). Priemerný vek bol 35 rokov; Priemerný počet CD4+ buniek pred liečbou bol 264 buniek na mm3a priemerná hladina HIV-1 RNA v plazme bola 4,79 log10Počet kópií na ml. Výsledky randomizovanej liečby sú uvedené v tabuľke 7.

Tabuľka 7. Randomizované výsledky liečby do 48. týždňa (CNA30024)

ASubjekty dosiahli a udržali si potvrdenú HIV-1 RNA nie viac ako 50 kópií na ml (menej ako 400 kópií na ml) do 48. týždňa (Roche AMPLICOR Ultrasensitive HIV-1 MONITOR Standard Test 1 PCR).

bZahŕňa rebound fenomén vírusu, neadekvátnu vírusovú odozvu hlásenú skúšajúcim a nedosiahnutie potvrdeného množstva menšieho alebo rovného 50 kópií na ml do 48. týždňa.

CZahŕňa odobratý súhlas, nedostatočné sledovanie, porušenia protokolu, prípady s chýbajúcimi údajmi, klinický pokrok a iné.

Po 48 týždňoch liečby bol priemerný nárast počtu CD4+ buniek oproti východiskovej hodnote 209 buniek na mm3v skupine, ktorá dostávala abakavir a 155 buniek na mm3v skupine zidovudínu. Do 48. týždňa sa klinická progresia ochorenia vyskytla u 8 jedincov (2 %) v skupine s abakavirom (5 udalostí CDC triedy C a 3 úmrtia) a 5 jedincov (2 %) v skupine so zidovudínom (3 udalosti CDC triedy C a 2 úmrtia).

CNA3005 bola multicentrická, dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia, v ktorej bolo 562 neliečených dospelých infikovaných HIV-1 randomizovaných tak, aby dostávali buď abakavir (300 mg dvakrát denne) plus COMBIVIR (lamivudín 150 mg/zidovudín 300 mg dvakrát denne). alebo indinavir (800 mg trikrát denne) plus COMBIVIR dvakrát denne. Štúdia bola pri randomizácii stratifikovaná podľa základnej plazmatickej HIV-1 RNA 10 000 až 100 000 kópií na ml a plazmatickej HIV-1 RNA viac ako 100 000 kópií na ml. Účastníci štúdie boli muži (87 %), belosi (73 %), černosi (15 %) a hispánci (9 %). Na začiatku štúdie bol priemerný vek 36 rokov; Priemerný počet CD4+ buniek na začiatku bol 360 buniek na mm3a priemerná východisková plazmatická hladina HIV-1 RNA bola 4,8 log10Počet kópií na ml. Podiely jedincov s plazmatickou HIV-1 RNA menej ako 400 kópií na ml (použitím testu Roche AMPLICOR HIV-1 MONITOR) počas 48 týždňov liečby sú zhrnuté v tabuľke 8.

Tabuľka 8. Randomizované výsledky liečby do 48. týždňa (CNA3005)

ASubjekty dosiahli a udržali potvrdené hladiny HIV-1 RNA menej ako 400 kópií na ml.

bZahŕňa rebound fenomén vírusu a nedosiahnutie potvrdených menej ako 400 kópií na ml do 48. týždňa.

CPatria sem odvolanie súhlasu, nedostatočné sledovanie, porušenia protokolu, prípady s chýbajúcimi údajmi, klinický pokrok a iné.

Liečebná odpoveď na základe plazmatických hladín HIV-1 RNA je uvedená v tabuľke 9.

Tabuľka 9. Podiely respondentov počas 48. týždňa podľa skríningu hladín HIV-1 RNA v plazme (CNA3005)

U jedincov s východiskovou vírusovou záťažou vyššou ako 100 000 kópií na ml bolo percento jedincov s hladinami HIV-1 RNA menej ako 50 kópií na ml 31 % v skupine dostávajúcej abakavir oproti 45 % v skupine dostávajúcej indinavir.

Do 48. týždňa došlo k celkovému priemernému zvýšeniu počtu CD4+ buniek približne o 150 buniek na mm3bol pozorovaný v oboch liečebných ramenách. Do 48. týždňa zaznamenalo 9 jedincov (3,4 %) v skupine užívajúcej abakavir (6 udalostí CDC triedy C a 3 úmrtia) a 3 osoby (1,5 %) v skupine užívajúcej indinavir (2 udalosti CDC triedy C a 1 úmrtie) klinickú progresiu ochorenia.

CNA30021 bola medzinárodná, multicentrická, dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia, v ktorej bolo 770 neliečených dospelých infikovaných HIV-1 randomizovaných tak, aby dostávali buď abakavir 600 mg raz denne, alebo abakavir 300 mg dvakrát denne, obe v kombinácii s lamivudínom 300 mg raz denne a efavirenzom 600 mg raz denne. Dvojito zaslepená liečba trvala najmenej 48 týždňov. Účastníci štúdie mali priemerný vek 37 rokov; boli muži (81 %), belosi (54 %), černosi (27 %) a hispánci (15 %). Priemerný počet CD4+ buniek na začiatku bol 262 buniek na mm3(Rozsah: 21 až 918 buniek na mm3) a priemerná východisková plazmatická hladina HIV-1 RNA bola 4,89 log10Počet kópií na ml (rozsah: 2,6 až 6,99 log10kópií na ml).

Výsledky randomizovanej liečby sú uvedené v tabuľke 10.

Tabuľka 10. Randomizované výsledky liečby do 48. týždňa (CNA30021)

ASubjekty dosiahli a udržali potvrdené hladiny HIV-1 RNA nižšie ako 50 kópií na ml (menej ako 400 kópií na ml) až do 48. týždňa (štandardný test Roche AMPLICOR Ultrasensitive HIV-1 MONITOR verzia 1).

bZahŕňa vírusový rebound fenomén, nedosiahnutie potvrdených menej ako 50 kópií na ml (menej ako 400 kópií na ml) do 48. týždňa a neadekvátnu odozvu vírusovej záťaže.

CZahŕňa odvolanie súhlasu, nedostatočné sledovanie, porušenie protokolu, klinickú progresiu a iné.

Po 48 týždňoch liečby bol priemerný nárast počtu CD4+ buniek oproti východiskovej hodnote 188 buniek na mm3v skupine, ktorá dostávala 600 mg abakaviru a 200 buniek na mm jedenkrát denne3v skupine, ktorá dostávala abakavir 300 mg dvakrát denne. Do 48. týždňa bolo 6 jedincov (2 %) v skupine dostávajúcej 600 mg abakaviru raz denne (4 udalosti CDC triedy C a 2 úmrtia) a 10 jedincov (3 %) v skupine dostávajúcej 300 mg abakaviru dvakrát denne (7 udalostí CDC triedy C). udalosti a 3 úmrtia) bol klinický priebeh ochorenia. Žiadne z úmrtí nebolo pripisované študovaným drogám.

14.2 Pediatrické štúdie

Pediatrickí jedinci so skúsenosťami s terapiou

CNA3006 bola randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia porovnávajúca abakavir 8 mg na kg dvakrát denne plus lamivudín 4 mg na kg dvakrát denne plus zidovudín 180 mg na m22dvakrát denne v porovnaní s lamivudínom 4 mg na kg dvakrát denne plus zidovudínom 180 mg na m22dvakrát denne. Zaradených bolo 205 pediatrických pacientov so skúsenosťami s liečbou: žena (56 %), biela (17 %), čierna (50 %), hispánska (30 %), priemerný vek 5,4 roka, východiskové percento CD4+ buniek vyššie ako 15 %. (medián = 27 %) a priemerná východisková plazmatická hladina HIV-1 RNA 4,6 log10Počet kópií na ml. Osemdesiat percent a 55 percent subjektov predtým dostávalo liečbu zidovudínom alebo lamivudínom, v uvedenom poradí, najčastejšie v kombinácii. Medián trvania predchádzajúcej liečby nukleozidovými analógmi bol 2 roky. Po 16 týždňoch bol podiel jedincov, ktorí odpovedali na základe plazmatickej HIV-1 RNA nižšej alebo rovnej 400 kópií na ml, významne vyšší u jedincov, ktorí dostávali abakavir plus lamivudín plus zidovudín, ako u jedincov, ktorí dostávali lamivudín plus zidovudín, 13 % oproti 2 %. resp. Priemerné zmeny plazmatickej HIV-1 RNA oproti východiskovej hodnote boli -0,53 log10Počet kópií na ml v skupine užívajúcej abakavir plus lamivudín plus zidovudín v porovnaní s -0,21 log10kópií na ml v skupine užívajúcej lamivudín plus zidovudín. Priemerné zvýšenie počtu CD4+ buniek oproti východiskovej hodnote bolo 69 buniek na mm3v skupine, ktorá dostávala abakavir plus lamivudín plus zidovudín a 9 buniek na mm3v skupine, ktorá dostávala lamivudín plus zidovudín.

Dávkovanie raz denne

ARROW (COL105677) bola 5-ročná, randomizovaná, multicentrická štúdia, ktorá skúmala viaceré aspekty klinického manažmentu infekcie HIV-1 u pediatrických pacientov. Pacienti infikovaní HIV-1, doteraz neliečení, vo veku od 3 mesiacov do 17 rokov boli zaradení a liečení prvolíniovým režimom obsahujúcim abakavir a lamivudín podávaný dvakrát denne podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Po najmenej 36 týždňoch liečby mali subjekty možnosť zúčastniť sa randomizácie 3 štúdie ARROW, ktorá porovnávala bezpečnosť a účinnosť dávkovania jedenkrát denne s dávkovaním abakaviru a lamivudínu dvakrát denne v kombinácii s tretím antiretrovírusovým liekom počas ďalších 96 týždňov. Z 1 206 pôvodných jedincov s ARROW sa 669 zúčastnilo randomizácie 3. Virologická supresia nebola podmienkou účasti na začiatku randomizácie 3 (po najmenej 36 týždňoch liečby dvakrát denne), 75 % jedincov v kohorte s 2-krát denne bolo virologicky potlačených v porovnaní so 71 % jedincov v kohorte raz denne.

Podiely jedincov s menej ako 80 kópiami na ml HIV-1 RNA počas 96 týždňov sú uvedené v tabuľke 11. Rozdiely medzi virologickými odpoveďami v dvoch liečebných ramenách boli porovnateľné v základných charakteristikách pre pohlavie a vek.

Tabuľka 11. Virologický výsledok randomizovanej liečby v 96. týždniA(náhodnosť ŠÍPKA 3)

16. Ako sa Abacavir perorálny roztok podáva?

Abakavir perorálny roztok USP:Je to číra až opalizujúca, žltkastá tekutina s jahodovo-banánovou príchuťou. Každý ml roztoku obsahuje abakavirsulfát USP zodpovedajúci 20 mg abakaviru. Je balený v nepriehľadných fľašiach s uzáverom bezpečným pred deťmi. Tento produkt nevyžaduje rekonštitúciu.

Fľaše 240 ml NDC 64980-405-24


Skladujte o 20° do 25°C (68° až 77°F).[pozri USP Regulovaná izbová teplota]. NEZMRZŇUJTE. Dá sa chladiť.

17. Poradenské informácie pre pacientov

Informujte pacienta, aby si prečítal príručku o liekoch schválenú FDA.

Hypersenzitívne reakcie

Informujte pacientov:

• dass der Apotheker bei jedem neuen Rezept und Nachfüllen von Abacavir einen Medikamentenleitfaden und eine Warnkarte mit einer Zusammenfassung der Symptome der Abacavir-Überempfindlichkeitsreaktion und anderen Produktinformationen aushändigt und den Patienten anweist, den Medikamentenleitfaden und die Warnkarte jedes Mal zu lesen, um welche zu erhalten neue Informationen, die möglicherweise über Abacavir vorliegen. Der vollständige Text des Medikamentenleitfadens ist am Ende dieses Dokuments abgedruckt.
• die Warnkarte bei sich zu tragen.
• wie man eine Überempfindlichkeitsreaktion erkennt [see Warnings and Precautions (5.1), Medication Guide].
• dass sie, wenn sie Symptome entwickeln, die auf eine Überempfindlichkeitsreaktion hindeuten, sofort ihren Arzt anrufen sollten, um zu entscheiden, ob sie die Einnahme von Abacavir abbrechen sollten.
• dass sich eine Überempfindlichkeitsreaktion verschlimmern und zu einem Krankenhausaufenthalt oder zum Tod führen kann, wenn Abacavir nicht sofort abgesetzt wird.
• Nach einer Überempfindlichkeitsreaktion darf die Behandlung mit Abacavir oder einem anderen Abacavir-haltigen Produkt nicht wieder aufgenommen werden, da innerhalb weniger Stunden schwerwiegendere Symptome auftreten können, die zu lebensbedrohlicher Hypotonie und Tod führen können.
• dass bei einer Überempfindlichkeitsreaktion das nicht verwendete Abacavir entsorgt werden sollte, um eine erneute Einnahme von Abacavir zu vermeiden.
• dass eine Überempfindlichkeitsreaktion in der Regel reversibel ist, wenn sie rechtzeitig erkannt wird und Abacavir sofort abgesetzt wird.
• dass, wenn sie die Behandlung mit Abacavir aus anderen Gründen als den Symptomen einer Überempfindlichkeit unterbrochen haben (z. B. bei einer Unterbrechung der Medikamentenzufuhr), bei Wiederaufnahme der Einnahme von Abacavir eine schwere oder tödliche Überempfindlichkeitsreaktion auftreten kann.
• Abacavir oder ein anderes Abacavir-haltiges Produkt nicht ohne ärztliche Rücksprache und nur dann wieder einzunehmen, wenn für den Patienten oder andere Personen problemlos Zugang zu medizinischer Versorgung besteht.

Laktátová acidóza/hepatomegália so steatózou

Informujte pacientov, že laktátová acidóza a ťažká hepatomegália so steatózou boli hlásené pri použití nukleozidových analógov a iných antiretrovírusových liekov. Informujte pacientov, aby prerušili liečbu abakavirom, ak sa u nich objavia klinické príznaky naznačujúce laktátovú acidózu alebo významnú hepatotoxicitu[pozri Upozornenia a opatrenia (5.2)].

Imunitný rekonštitučný syndróm

Informujte pacientov, aby okamžite hlásili akékoľvek prejavy a symptómy infekcie svojmu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, pretože zápal spôsobený predchádzajúcou infekciou sa môže objaviť krátko po kombinovanej antiretrovírusovej liečbe, aj keď sa začne abakavir[pozri Upozornenia a opatrenia (5.3)].

Register tehotenstiev

Informujte pacientov, že existuje register expozície počas tehotenstva, ktorý monitoruje výsledky tehotenstva u žien vystavených abakaviru počas tehotenstva[pozri Použitie v špecifických populáciách (8.1)].

laktácie

Informujte ženy s infekciou HIV-1, aby nedojčili, pretože HIV-1 sa môže na dieťa preniesť cez materské mlieko[pozri Použitie v špecifických populáciách (8.2)].

Vynechaná dávka

Informujte pacientov, aby užili vynechanú dávku abakaviru hneď, ako si spomenú. Informujte pacientov, aby nezdvojnásobovali svoju nasledujúcu dávku alebo neužívali viac ako predpísanú dávku[pozri Dávkovanie a spôsob podávania (2)].

Sprievodca dostupnosťou liekov

Poučte pacientov, aby si pred začatím liečby abakavirom prečítali príručku o liekoch a aby si ju prečítali znova pri každom obnovení predpisu. Informujte pacientov, aby informovali svojho lekára alebo lekárnika, ak sa u nich vyskytnú nezvyčajné príznaky alebo ak známe príznaky pretrvávajú alebo sa zhoršujú.

Sprievodca liekmi

Abakavir perorálny roztok USP
(bak' a vir)

Aké sú najdôležitejšie informácie, ktoré by som mal vedieť o perorálnom roztoku Abacaviru?

Abakavir perorálny roztok môže spôsobiť závažné vedľajšie účinky vrátane:

• Schwerwiegende allergische Reaktionen (Überempfindlichkeitsreaktion) Bei Abacavir-Lösung zum Einnehmen und anderen Abacavir-haltigen Produkten sind Nebenwirkungen aufgetreten, die zum Tod führen können. Ihr Risiko für diese allergische Reaktion ist viel höher, wenn Sie eine Genvariante namens HLA-B*5701 haben. Ihr Arzt kann mit einer Blutuntersuchung feststellen, ob Sie diese Genvariation haben.

Ak sa u vás počas užívania perorálneho roztoku abakaviru objavia príznaky z dvoch alebo viacerých z nasledujúcich skupín, ihneď zavolajte svojmu lekárovi, aby zistil, či máte prestať užívať perorálny roztok abakaviru.

Zoznam týchto príznakov nájdete na karte s upozornením, ktorú vám poskytne váš lekárnik.Vždy noste túto výstražnú kartu so sebou.

Ak prestanete užívať perorálny roztok abakaviru z dôvodu alergickej reakcie, nikdy ho neužívajteZnovu užite abakavir alebo iný liek obsahujúci abakavir (EPZICOM, TRIUMEQ alebo TRIZIVIR).

• Wenn bei Ihnen eine allergische Reaktion auftritt, entsorgen Sie nicht verwendete Abacavir-Lösung zum Einnehmen. Fragen Sie Ihren Apotheker, wie Arzneimittel ordnungsgemäß entsorgt werden.
• Wenn Sie Abacavir-Lösung zum Einnehmen oder ein anderes Abacavir-haltiges Arzneimittel erneut einnehmen, nachdem bei Ihnen eine allergische Reaktion aufgetreten ist, Innerhalb von Stunden Sie können bekommen lebensbedrohliche Symptome das kann beinhalten sehr niedriger Blutdruck oder Tod.
• Wenn Sie die Einnahme von Abacavir-Lösung zum Einnehmen aus einem anderen Grund, auch nur für ein paar Tage, abbrechen und Sie nicht allergisch gegen Abacavir-Lösung zum Einnehmen sind, sprechen Sie mit Ihrem Arzt, bevor Sie die Einnahme erneut einnehmen. Die erneute Einnahme von Abacavir Lösung zum Einnehmen kann eine schwere allergische oder lebensbedrohliche Reaktion hervorrufen, auch wenn Sie noch nie zuvor eine allergische Reaktion darauf hatten.

Ak vám váš lekár povie, že môžete užívať abakavir perorálny roztokZnovu začnite užívať, keď ste blízko lekárskej pomoci alebo ľudí, ktorí môžu v prípade potreby zavolať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Čo je Abacavir perorálny roztok?

Abakavir perorálny roztok je liek na predpis vírusu ľudskej imunodeficiencie typu 1 (HIV-1), ktorý sa používa s inými antiretrovírusovými liekmi na liečbu infekcie HIV-1. HIV-1 je vírus, ktorý spôsobuje syndróm získanej imunodeficiencie (AIDS).

Bezpečnosť a účinnosť perorálneho roztoku abakaviru nebola stanovená u detí mladších ako 3 mesiace.

Pri použití s ​​inými antiretrovírusovými liekmi na liečbu infekcie HIV-1 môže byť užitočný perorálny roztok abakaviru:

• Reduzieren Sie die Menge an HIV-1 in Ihrem Blut. Dies wird als „Viruslast“ bezeichnet.
• Erhöhen Sie die Anzahl der CD4+ (T)-Zellen in Ihrem Blut, die bei der Abwehr anderer Infektionen helfen.

Zníženie množstva HIV-1 a zvýšenie počtu CD4+ (T) buniek vo vašej krvi môže pomôcť zlepšiť váš imunitný systém. To môže znížiť riziko úmrtia alebo získania infekcií, ktoré sa môžu vyskytnúť, keď je váš imunitný systém oslabený (oportúnne infekcie).

Abakavir perorálny roztok nelieči infekciu HIV-1 ani AIDS.Musíte pokračovať v užívaní liekov proti HIV-1 na kontrolu infekcie HIV-1 a zníženie ochorení súvisiacich s HIV.

Kto by nemal užívať perorálny roztok Abacavir?

Neužívajte Abacavir perorálny roztok, ak:

• eine bestimmte Art von Genvariation haben, die als HLA-B*5701-Allel bezeichnet wird. Ihr Arzt wird Sie darauf testen, bevor er Ihnen eine Behandlung mit Abacavir-Lösung zum Einnehmen verschreibt.
• allergisch gegen Abacavir oder einen der Inhaltsstoffe der Abacavir-Lösung zum Einnehmen sind. Eine vollständige Liste der Inhaltsstoffe der Abacavir-Lösung zum Einnehmen finden Sie am Ende dieses Medikamentenleitfadens.
• Leberprobleme haben.

Čo mám povedať svojmu lekárovi pred užitím perorálneho roztoku abakaviru?

Pred užitím perorálneho roztoku Abacaviru povedzte svojmu lekárovi, ak:

• getestet wurden und wissen, ob Sie eine bestimmte Genvariante namens HLA-B*5701 haben oder nicht.
• Leberprobleme haben oder hatten, einschließlich einer Hepatitis-B- oder -C-Virusinfektion.
• Herzprobleme haben, rauchen oder Krankheiten haben, die Ihr Risiko für Herzerkrankungen erhöhen, wie z. B. Bluthochdruck, hoher Cholesterinspiegel oder Diabetes.
• Alkohol trinken oder alkoholhaltige Arzneimittel einnehmen.
• schwanger sind oder eine Schwangerschaft planen. Sprechen Sie mit Ihrem Arzt, wenn Sie schwanger sind oder eine Schwangerschaft planen.

Register tehotenstiev.Existuje tehotenský register pre ženy, ktoré počas tehotenstva užívajú antiretrovírusové lieky. Účelom tohto registra je zhromažďovať informácie o zdravotnom stave vás a vášho dieťatka. Porozprávajte sa so svojím lekárom o tom, ako sa môžete zúčastniť tohto registra.

• stillen oder planen zu stillen. Stillen Sie nicht, wenn Sie Abacavir-Lösung zum Einnehmen einnehmen.
  • Sie sollten nicht stillen, wenn Sie HIV-1 haben, da das Risiko besteht, dass HIV-1 auf Ihr Baby übertragen wird.

Informujte svojho lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate.vrátane liekov na predpis a voľne predajných liekov, vitamínov a bylinných doplnkov.

Niektoré lieky interagujú s perorálnym roztokom abakaviru.Uchovávajte si zoznam svojich liekov, ktoré môžete zdieľať so svojím lekárom a lekárnikom.Môžete požiadať svojho lekára alebo lekárnika o zoznam liekov, ktoré interagujú s perorálnym roztokom abakaviru.Nezačínajte užívať nový liek bez toho, aby ste to oznámili svojmu lekárovi.Váš lekár vám môže povedať, či je bezpečné užívať perorálny roztok abakaviru s inými liekmi.

Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate:

• jedes andere Arzneimittel zur Behandlung von HIV-1
• Methadon
• Riociguat

Ako mám užívať perorálny roztok Abacavir?

• Nehmen Sie Abacavir-Lösung zum Einnehmen genau so, wie es Ihnen Ihr Arzt sagt.
• Ändern Sie Ihre Dosis nicht und brechen Sie die Einnahme von Abacavir-Lösung zum Einnehmen nicht ab, ohne mit Ihrem Arzt gesprochen zu haben. Wenn Sie eine Dosis Abacavir-Lösung zum Einnehmen vergessen haben, nehmen Sie sie ein, sobald Sie daran denken. Nehmen Sie nicht 2 Dosen gleichzeitig ein. Wenn Sie sich bezüglich Ihrer Dosierung nicht sicher sind, rufen Sie Ihren Arzt an.
• Bleiben Sie während der Einnahme von Abacavir Lösung zum Einnehmen in der Obhut eines Arztes.
• Abacavir Lösung zum Einnehmen kann mit oder ohne Nahrung eingenommen werden.
• Für Kinder ab 3 Monaten wird Ihr Arzt eine Dosis Abacavir-Lösung zum Einnehmen entsprechend dem Körpergewicht Ihres Kindes verschreiben.
• Informieren Sie Ihren Arzt, wenn Sie oder Ihr Kind Probleme beim Schlucken von Tabletten haben. Abacavir ist als Tablette oder als Flüssigkeit (Lösung zum Einnehmen) erhältlich.
• Lassen Sie nicht zu, dass Ihnen die Abacavir-Lösung zum Einnehmen ausgeht. Der Virusgehalt in Ihrem Blut kann zunehmen und die Behandlung des Virus kann schwieriger werden. Wenn Ihr Vorrat zur Neige geht, besorgen Sie sich Nachschub bei Ihrem Arzt oder Ihrer Apotheke.
• Wenn Sie zu viel Abacavir-Lösung zum Einnehmen eingenommen haben, rufen Sie Ihren Arzt an oder gehen Sie sofort zur nächsten Notaufnahme des Krankenhauses.

Aké sú možné vedľajšie účinky perorálneho roztoku abakaviru?

• Abacavir Lösung zum Einnehmen kann schwerwiegende Nebenwirkungen verursachen, darunter:
• Siehe „Was sind die wichtigsten Informationen, die ich über Abacavir-Lösung zum Einnehmen wissen sollte?“
  • Ansammlung von Säure in Ihrem Blut (Laktatazidose). Bei einigen Menschen, die Abacavir-Lösung zum Einnehmen einnehmen, kann es zu einer Laktatazidose kommen. Laktatazidose ist ein schwerwiegender medizinischer Notfall, der zum Tod führen kann. Rufen Sie sofort Ihren Arzt an, wenn Sie eines der folgenden Symptome bemerken, die Anzeichen einer Laktatazidose sein könnten:
• sich sehr schwach oder müde fühlen
• ungewöhnliche (nicht normale) Muskelschmerzen
• Atembeschwerden
• Magenschmerzen mit Übelkeit und Erbrechen
• Kältegefühl, insbesondere in den Armen und Beinen
• sich schwindelig oder benommen fühlen
• einen schnellen oder unregelmäßigen Herzschlag haben
• Schwerwiegende Leberprobleme kann bei Personen auftreten, die Abacavir-Lösung zum Einnehmen einnehmen. In einigen Fällen können diese schwerwiegenden Leberprobleme zum Tod führen. Wenn Sie Abacavir Lösung zum Einnehmen einnehmen, kann Ihre Leber groß werden (Hepatomegalie) und es kann sich Fett in Ihrer Leber entwickeln (Steatose). Rufen Sie sofort Ihren Arzt an, wenn Sie eines der folgenden Anzeichen von Leberproblemen haben:
• Ihre Haut oder der weiße Teil Ihrer Augen verfärbt sich gelb (Gelbsucht)
• dunkler oder „teefarbener“ Urin
• heller Stuhl (Stuhlgang)
• Appetitlosigkeit für mehrere Tage oder länger
• Brechreiz
• Schmerzen, Schmerzen oder Druckempfindlichkeit auf der rechten Seite Ihres Bauchbereichs

Ak ste žena alebo máte veľkú nadváhu (obezita), je pravdepodobnejšie, že sa u vás rozvinie laktátová acidóza alebo závažné problémy s pečeňou.

• Veränderungen in Ihrem Immunsystem (Immunrekonstitutionssyndrom) kann auftreten, wenn Sie mit der Einnahme von HIV-1-Medikamenten beginnen. Ihr Immunsystem wird möglicherweise stärker und beginnt, Infektionen zu bekämpfen, die lange Zeit in Ihrem Körper verborgen waren. Informieren Sie sofort Ihren Arzt, wenn bei Ihnen nach Beginn der Einnahme von Abacavir Lösung zum Einnehmen neue Symptome auftreten.
• Herzinfarkt (Myokardinfarkt). Einige HIV-1-Arzneimittel, einschließlich Abacavir-Lösung zum Einnehmen, können Ihr Herzinfarktrisiko erhöhen.

Najčastejšie vedľajšie účinky perorálneho roztoku abakaviruu dospelých zahŕňajú:

• Brechreiz
• Kopfschmerzen
• Im Allgemeinen geht es mir nicht gut
• Müdigkeit
• Erbrechen
• schlechte Träume oder Schlafprobleme

Najčastejšie vedľajšie účinky perorálneho roztoku abakaviruu detí zahŕňajú:

• Fieber und Schüttelfrost
• Brechreiz
• Erbrechen
• Ausschlag
• Ohren-, Nasen- oder Racheninfektionen

Povedzte svojmu lekárovi, ak sa u vás objavia vedľajšie účinky, ktoré vás obťažujú alebo nezmiznú.

Toto nie sú všetky možné vedľajšie účinky perorálneho roztoku abakaviru. Ďalšie informácie vám poskytne váš lekár alebo lekárnik. Zavolajte svojho lekára a požiadajte o radu o vedľajších účinkoch. Vedľajšie účinky môžete hlásiť úradu FDA na čísle 1-800-FDA-1088.

Ako mám uchovávať perorálny roztok Abacavir?

• Lagern Sie die Abacavir-Lösung zum Einnehmen bei Raumtemperatur zwischen 20 und 25 °C (68 und 77 °F).
• Abacavir-Lösung zum Einnehmen nicht einfrieren. Sie können Abacavir-Lösung zum Einnehmen im Kühlschrank aufbewahren.

Uchovávajte perorálny roztok abakaviru a všetky lieky mimo dosahu detí.

Všeobecné informácie o bezpečnom a účinnom používaní perorálneho roztoku abakaviru

Niekedy sú lieky predpísané na iné účely, ako sú tie, ktoré sú uvedené v sprievodcovi liekov. Neužívajte perorálny roztok abakaviru pri akomkoľvek ochorení, na ktoré nebol predpísaný. Nedávajte Abacavir perorálny roztok iným ľuďom, aj keď majú rovnaké príznaky ako vy. Môže im to uškodiť.

Ak potrebujete ďalšie informácie, kontaktujte svojho lekára. Môžete požiadať svojho lekára alebo lekárnika o informácie o perorálnom roztoku abakaviru určenom pre zdravotníckych pracovníkov.

Ďalšie informácie získate od spoločnosti Rising Pharmaceuticals, Inc. na čísle 1-866-562-4597.

Aké sú zložky perorálneho roztoku Abacavir?

Účinná látka: abakavir

Neaktívne zložky: umelé jahodové a banánové arómy, bezvodá kyselina citrónová, metylparabén a propylparabén (pridané ako konzervačná látka), propylénglykol, sodná soľ sacharínu, citrát sodný (dihydrát), nekryštalizujúci roztok sorbitolu a voda.

Tento sprievodca liekmi bol schválený Úradom pre potraviny a liečivá USA.

Uvedené ochranné známky sú ochrannými známkami ich príslušných vlastníkov a nie sú ochrannými známkami spoločnosti Aurobindo Pharma Limited. Značky týchto značiek nie sú pridružené ani nepodporujú Aurobindo Pharma Limited alebo jej produkty.

Distribuuje:

Rising Pharmaceuticals, Inc.
East Brunswick, NJ 08816

Vyrobené v Indii

Kód: TS/DROGS/19/1993

Upravené: 11/2022

(predná strana karty)

VÝSTRAŽNÁ MAPA

Abakavir perorálny roztok USP

U pacientov užívajúcich perorálny roztok abakaviru sa môže vyskytnúť závažná alergická reakcia (reakcia z precitlivenosti), ktorá môže mať za následok smrť. Ak sa u vás počas užívania perorálneho roztoku abakaviru objavia príznaky z dvoch alebo viacerých z nasledujúcich skupín, ihneď zavolajte svojmu lekárovi, aby zistil, či máte prestať užívať tento liek.

Vždy noste túto kartu s upozornením, aby ste rozpoznali príznaky tejto alergickej reakcie.

(zadná strana karty)

VÝSTRAŽNÁ MAPA

Abakavir perorálny roztok USP

Ak potrebujete ukončiť liečbu perorálnym roztokom abakaviru, pretože ste mali alergickú reakciu na abakavir,NIKDYUžite perorálny roztok abakaviru alebo iný liek obsahujúci abakavir (EPZICOM).®,TRIUMEQ®,alebo TRIZIVIR®) znova. Ak sa u vás vyskytne alergická reakcia, zlikvidujte všetok nepoužitý perorálny roztok abakaviru. Opýtajte sa svojho lekárnika, ako správne zlikvidovať lieky. Ak znovu užijete perorálny roztok abakaviru alebo iný liek obsahujúci abakavir po tom, ako ste mali alergickú reakciu,DO HODÍNMôžete dostaťživotu nebezpečnéSymptómyktoré môžu zahŕňaťveľmi nízky krvný tlakaleboSmrť.

Ďalšie informácie o perorálnom roztoku abakaviru nájdete v príručke k lieku.

EPZICOM®TRIUMEQ®a TRIZIVIR®sú registrované ochranné známky skupiny spoločností ViiV Healthcare.

Distribuuje:

Rising Pharmaceuticals, Inc.
East Brunswick, NJ 08816

Vyrobené v Indii

Kód: TS/DROGS/19/1993

Upravené: 11/2022

ŠTÍTOK NA BALENÍ – HLAVNÝ PANEL – 20 mg/ml (240 ml etiketa na fľaši)

Stúpajúci®NDC 64980-405-24
FARMACEUTICKÉ LIEKY

Abacavir
Perorálny roztok USP
20 mg/ml

Poznámka pre autorizovaných predajcov:
ABACAVIR PERORÁLNY ROZTOK zakaždým
USP je vydaný, dajte jeden pacientovi
priložený sprievodca liekom a výstražný štítok
Karta vybalená z krabice.

Len 240 ml Rx

ŠTÍTOK NA BALENÍ – HLAVNÝ PANEL – 20 mg/ml (240 ml kartónová etiketa)

Stúpajúci®NDC 64980-405-24
FARMACEUTICKÉ LIEKY

Abacavir
Perorálny roztok USP
20 mg/ml

Poznámka pre autorizovaných predajcov:
ABACAVIR PERORÁLNY ROZTOK zakaždým
USP je vydaný, dajte jeden pacientovi
priložený sprievodca liekmi a
Výstražná karta z krabice.

Len 240 ml Rx