Cvičenie po chemoterapii je kľúčom k prežitiu rakoviny hrubého čreva, uvádza štúdia

Cvičenie po chemoterapii je kľúčom k prežitiu rakoviny hrubého čreva, uvádza štúdia

Medzinárodná štúdia ukazuje, že ľudia, ktorí prežili rakovinu, cvičia po chemoterapii, môžu zvýšiť ich šance na porazenie rakoviny hrubého čreva, čo z nej robí zmenu hry pre dlhodobé prežitie.

štúdium:Štruktúrovaný tréning po adjuvantnej chemoterapii rakoviny hrubého čreva. Fotografický kredit: SimplyLove/Shutterstock.com

Aktuálny New England Journal of Medicine Štúdia uskutočnila randomizovanú štúdiu fázy 3 s cieľom posúdiť, ako štruktúrované cvičebné programy po adjuvantnej chemoterapii ovplyvňujú dlhšie prežívanie bez ochorenia u pacientov s kolorektálnym karcinómom.

Rakovina hrubého čreva: konvenčná liečba a relaps

Kolorektálny karcinóm, tiež známy ako kolorektálny karcinóm, je tretím najčastejším typom rakoviny na svete a má vysokú úmrtnosť. Pacientom v štádiu III alebo v štádiu II s vysokým rizikom rakoviny hrubého čreva sa zvyčajne odporúča chirurgický zákrok a adjuvantná chemoterapia.

Krátko po operácii sú títo pacienti liečení kapecitabínom a oxaliplatinou (Capox), 5-fluóruracilom a oxaliplatinou (FOLFOX) alebo monoterapiou fluórpyrimidínom počas troch až šiestich mesiacov. Okrem vedľajších účinkov má táto liečebná stratégia vysokú mieru relapsov. Preto sú naliehavo potrebné nové intervencie na zlepšenie kvality života a miery prežitia týchto pacientov.

Predklinické štúdie preukázali priaznivé účinky cvičenia na zníženie rastu rakoviny. Pozorovacie štúdie tiež ukázali, že pacienti s kolorektálnym karcinómom, ktorí sa po liečbe venujú rekreačnej fyzickej aktivite, majú nižšie riziko recidívy rakoviny a úmrtia.

Predchádzajúce dôkazy z pozorovacích štúdií však nedokázali definitívny kauzálny vzťah v dôsledku obmedzení v dizajne štúdie. Ďalší výskum je dôležitý na pochopenie toho, ako cvičenie zlepšuje výsledky kolorektálneho karcinómu po operácii a adjuvantnej chemoterapii.

O štúdiu

Canadian Cancer Trials Group (CCTG) spustila štúdiu Co.21 Colon Health and Lifelong Training Change (Challenge) s cieľom porovnať účinky zdravotníckych operačných materiálov (zdravotná výchova) alebo týchto materiálov v kombinácii so štruktúrovaným cvičebným programom (tréningom) počas troch rokov u pacientov s kolorektálnym karcinómom, ktorí absolvovali adjuvantnú chemoterapiu.

Všetci účastníci dokončili resekciu štádia III alebo vysoko rizikového štádia II adenokarcinómu hrubého čreva, po ktorej nasledovala adjuvantná chemoterapia. Títo pacienti na začiatku cvičili menej ako 150 minút týždenne strednej až miernej intenzity.

Eastern Cooperative Oncology Group (ECOG) použila 5-bodový prístup na hodnotenie úrovne postihnutia. Vyššie čísla na tejto škále indikovali väčšie postihnutie. Všetci vhodní pacienti mohli absolvovať aspoň 6-minútové testy chôdze alebo dve úrovne submaximálneho testovania na bežeckom páse.

Pacienti boli náhodne zaradení do skupín zdravotnej výchovy a cvičenia v pomere 1:1. Pacienti zaradení do skupiny zdravotnej výchovy dostali materiály týkajúce sa fyzickej aktivity a zdravého stravovania. Na rozdiel od toho, tí v cvičebnej skupine dostali rovnaké materiály a sprievodcu cvičením pre tých, ktorí prežili kolorektálny karcinóm. Účastníci cvičebnej skupiny dostali aj trojročné vedenie od certifikovaného poradcu pohybovej aktivity.

Program podpory bol rozdelený do troch fáz na základe časového harmonogramu a definovanej podpory. Počas prvých šiestich mesiacov programu (1. fáza) sa účastníci cvičebných skupín zúčastnili 12 povinných osobných sedení na podporu správania naplánovaných každé dva týždne, 12 povinných cvičebných sedení pod dohľadom a ďalších 12 cvičebných sedení pod dohľadom počas alternatívnych týždňov.

Počas druhých šiestich mesiacov programu (2. fáza) sa pacienti osobne alebo na diaľku zúčastnili každé dva týždne, ako aj jedno cvičenie pod dohľadom pri osobnej návšteve.

Počas posledných dvoch rokov štúdie (fáza 3) sa od pacientov vyžadovalo, aby sa zúčastnili 24 povinných mesačných osobných alebo vzdialených sedení na podporu správania v kombinácii s kontrolovaným cvičením, ak bol pacient osobne navštívený.

Tréningový program bol zameraný na zvýšenie aeróbneho cvičenia prostredníctvom najmenej desiatich úloh metabolického ekvivalentu (MET) v prvých dvoch štvrťrokoch. Cieľom potom bolo zachovať alebo ďalej zvyšovať túto hodnotu počas zostávajúcich 2,5 roka.

Výsledky štúdie

V rokoch 2009 až 2024 bolo prijatých 889 pacientov z 55 miest v Kanade a Austrálii. V tejto štúdii bolo 445 pacientov náhodne zaradených do cvičebnej skupiny a 444 do skupiny zdravotnej výchovy. Priemerný vek pacientov bol 61 rokov; 90 % kohorty malo ochorenie v štádiu III a 61 % dostalo liečbu FOLFOX.

Počas fázy 1 sa dodržiavanie intervencie a zmeny v dodržiavaní fyzickej aktivity odhadli na 83 % pre 12 povinných sedení na podporu správania, 79 % pre 12 povinných cvičení pod dohľadom a 20 % pre 12 odporúčaných cvičení pod dohľadom.

Počas fázy 2 sa dodržiavanie znížilo na 68 % v prípade 12 povinných sedení na podporu správania a na 54 % v prípade 12 odporúčaných školení pod dohľadom. Miera dodržiavania fázy 3 bola 63 % pre 24 povinných sedení na podporu správania a 44 % pre 24 odporúčaných školení pod dohľadom.

Regresný model ukázal, že pacienti v skupine s cvičením si počas trojročnej intervencie udržali väčšie zlepšenia ako pacienti v skupine so zdravotnou výchovou. Tieto zlepšenia boli v súlade so strednou až intenzívnou fyzickou aktivitou, maximálnou spotrebou kyslíka a 6 minút chôdze.

Rozdiel vo voľnom čase a hlavnej až veľkej rekreačnej fyzickej aktivite medzi skupinami sa pohyboval od 5,2 do 7,4 MET hodín týždenne. Predpokladaná maximálna spotreba kyslíka sa zlepšila z 1,3 na 2.

7 ml/kg/min a rozdiel medzi skupinami vo vzdialenosti 6 minút chôdze medzi 13 a 30 metrami. Minimálne rozdiely medzi skupinami boli pozorované pri telesnej hmotnosti alebo obvode pása.

Pri mediáne sledovania 7,9 roka sa u 93 a 131 pacientov v skupine s cvičením a v skupine zdravotnej výchovy vyskytlo recidivujúce ochorenie, nová primárna rakovina alebo smrť. To zodpovedalo pomeru rizika recidívy ochorenia, novej primárnej rakoviny alebo úmrtia 0,72, v prospech cvičebnej skupiny.

Pozoruhodné je, že päťročné prežívanie bez ochorenia bolo významne dlhšie v skupine s cvičením (80,3 %) v porovnaní so skupinou so zdravotnou výchovou (73,9 %). Cvičebná skupina tiež zlepšila celkové prežívanie s pomerom rizika smrti 0,63. 8-ročné celkové prežívanie bolo 90,3 % v skupine s cvičením a 83,2 % v skupine so zdravotnou výchovou.

Okrem toho pacienti v skupine s cvičením vykazovali väčšie zlepšenie v subškále fyzického fungovania ako pacienti v skupine zdravotnej výchovy. Po šiestich mesiacoch bolo zlepšenie v subškále fyzického fungovania SF-36 7,1 bodu pre cvičebnú skupinu a 1,3 bodu pre zdravotnú výchovu. Tieto zlepšenia pokračovali tri roky.

Analýza bezpečnosti ukázala, že 82,0 % pacientov v skupine s cvičením a 76,4 % v skupine so zdravotnou výchovou zažilo aspoň jednu nežiaducu udalosť z ktorejkoľvek triedy.

Muskuloskeletálne nežiaduce udalosti sa vyskytli u 18,5 % pacientov v skupine s cvičením a 11,5 % v skupine so zdravotnou výchovou. Len 10 % muskuloskeletálnych príhod v cvičebnej skupine súviselo s cvičebnou intervenciou. Tri alebo viac nežiaducich udalostí sa vyskytlo v 15,4 % v skupine s cvičením a 9,1 % v skupine so zdravotnou výchovou.

Obmedzenia štúdie zahŕňajú pomalý nábor, výberové skreslenie smerom k pacientom s vyšším výkonom a nižší výskyt udalostí, ako sa očakávalo. Cvičebná skupina tiež získala viac sociálneho kontaktu prostredníctvom podpory správania, čo mohlo mať určitý vplyv.

Okrem toho, fyzická aktivita, ktorú si sami uviedli, podlieha skresleniu vyvolania. Štúdia nehodnotila, či cvičenie pred alebo počas chemoterapie prinesie podobné alebo väčšie výhody. Cvičebný program začatý krátko po adjuvantnej chemoterapii viedol k signifikantne dlhšiemu prežívaniu bez ochorenia u pacientov s rakovinou hrubého čreva.

Výsledky tiež podporujú zlepšenie celkového prežívania a fyzických funkcií so zvýšenými muskuloskeletálnymi nežiaducimi účinkami.

Diplom

Štruktúrované cvičebné programy začaté krátko po chemoterapii výrazne zlepšili prežívanie bez ochorenia a celkové prežívanie u pacientov s kolorektálnym karcinómom v porovnaní s pacientmi, ktorí absolvovali iba štandardnú zdravotnú výchovu.

To poskytuje účinnú stratégiu prežitia kolorektálneho karcinómu založenú na dôkazoch a zdôrazňuje potrebu investovať do štruktúrovaných programov na podporu správania, aby ste pochopili všetky výhody.

Stiahnite si svoju kópiu PDF teraz!

Zdroje: