Monoklonálna protilátka prasinezumab sľubuje spomalenie rýchlej progresie Parkinsonovej choroby

Monoklonálna protilátka prasinezumab sľubuje spomalenie rýchlej progresie Parkinsonovej choroby

V štúdii nedávno publikovanej v časopisePrírodná medicína, veľký medzinárodný tím výskumníkov vykonal prieskumnú analýzu, aby vyhodnotil, či monoklonálna protilátka prasinezumab, ktorá bola predtým pozorovaná ako účinná pri spomaľovaní progresie motorických symptómov Parkinsonovej choroby, skutočne vykazuje výhody v podskupinách pacientov s Parkinsonovou chorobou s rýchlo progresívnou motorickou degeneráciou.

pozadia

Charakteristickým znakom Parkinsonovej choroby je agregácia a-synukleínu, o ktorej sa predpokladá, že sa šíri medzi neurónmi a prispieva k patogenéze Parkinsonovej choroby. Jednou z prvých terapeutických možností zameraných na agregovaný α-synukleín bola monoklonálna protilátka prasinezumab, ktorá bola hodnotená vo fáze II klinických štúdií u pacientov s včasnou Parkinsonovou chorobou, ktoré boli súčasťou štúdie PASADENA.

Primárnym koncovým ukazovateľom štúdií fázy II štúdie PASADENA bola zjednotená škála hodnotenia Parkinsonovej choroby spoločnosti Movement Disorder Society alebo skóre MDS-UPDRS. Hoci sa nezistilo, že monoklonálna protilátka je účinná na všetky parametre MDS-UPDRS v porovnaní s pacientmi liečenými placebom, tí, ktorí dostávali prasinezumab, vykazovali pomalšiu progresiu motorickej degenerácie. Okrem toho tím tiež veril, že subškály MDS-UPDRS pravdepodobne nevykazujú zmeny počas krátkych období pozorovania, ako je jeden rok.

O štúdiu

V tejto štúdii tím skúmal vplyv prasinezumabu na spomalenie progresie motorickej degenerácie v podskupinách pacientov s Parkinsonovou chorobou trpiacich rýchlo progresívnou formou ochorenia. Vzhľadom na to, že podškály MDS-UPDRS nemusia vykazovať krátkodobé zmeny spojené s liečbou, sledovanie podskupín s rýchlo progresívnou formou Parkinsonovej choroby by mohlo pomôcť zlepšiť pomer signálu k šumu a odhaliť možné účinky liečby monoklonálnymi protilátkami.

Štúdia PASADENA pozostávala z troch liečebných postupov – placebo, 1 500 mg prasinezumabu a 4 500 mg prasinezumabu. Pacienti boli náhodne rozdelení do troch skupín po stratifikácii podľa veku (nad alebo pod 60 rokov), pohlavia a použitia inhibítorov monoaminooxidázy B. Pacienti, ktorí na začiatku užívali iné symptomatické lieky na Parkinsonovu chorobu, ako sú agonisty dopamínu alebo levodopa, boli vylúčení. V prípadoch, keď sa používanie týchto liekov považovalo za povinné, skóre MDS-UPDRS sa vypočítalo pred začatím liečby.

Táto štúdia skúmala účinok prasinezumabu u pacientov, ktorí na začiatku dostávali stabilné dávky inhibítorov monoaminooxidázy B a mali iné indikátory rýchlejšej progresie ochorenia. Analýzy šiestich primárnych vopred špecifikovaných subpopulácií zvažovaných vo fázach I a II štúdie PASADENA zahŕňali len výsledky štyroch subpopulácií.

Subpopulácie boli založené na použití inhibítorov monoaminooxidázy B, štádium 2 alebo Hoehn a Yahr oproti štádiu 1 Parkinsonovej choroby, u tých s poruchou REM spánku alebo s poruchou rýchleho pohybu oka a bez nich a u tých s difúznym malígnym fenotypom oproti nedifúznemu malígnemu fenotypu.

Analýza bola tiež stratifikovaná do šiestich prieskumných subpopulácií na základe veku, pohlavia, trvania ochorenia, veku v čase diagnózy a motorických subfenotypov, ako je dominantný tremor verzus akinetická rigidná porucha chôdze alebo porucha chôdze s posturálnou nestabilitou. Okrem toho, keďže predchádzajúce štúdie neuvádzali odpoveď na dávku, na analýzu sa spojili dve liečebné skupiny pozostávajúce z 1 500 mg a 4 500 mg prasinezumabu.

Výsledky

Výsledky naznačujú, že prasinezumab je účinnejší pri spomaľovaní progresie motorických symptómov u pacientov s Parkinsonovou chorobou s rýchlo progresívnou formou ochorenia. Subpopulačné analýzy odhalili, že pacienti s difúznymi malígnymi fenotypmi alebo pacienti užívajúci inhibítory monoaminooxidázy B na začiatku liečby, čo sú indikátory rýchlej progresie ochorenia, vykazovali pomalšie známky motorickej degenerácie ako pacienti s fenotypmi, ktoré nenaznačovali rýchlu progresiu Parkinsonovej choroby.

Skóre MDS-UPDRS časť III, ktoré zodpovedá motorickým znakom hodnoteným lekárom, ukázalo pomalší nárast alebo zhoršenie degenerácie u pacientov liečených prasinezumabom ako u pacientov liečených placebom. Časti I a II skóre MDS-UPDRS zodpovedajú motorickým a nemotorickým príznakom hláseným pacientom.

Vedci sa domnievajú, že keďže údaje naznačovali rýchlejší postup pozdĺž časti III MDS-UPDRS v porovnaní s časťami I a II, časť III alebo motorické znaky hodnotené lekárom môžu predchádzať zmenám v častiach I a II. Tieto výsledky tiež naznačujú, že na presné posúdenie potenciálneho účinku liečby, ako je prasinezumab, sú potrebné dlhšie obdobia pozorovania.

Závery

Celkovo výsledky naznačujú, že monoklonálna protilátka prasinezumab by sa mohla potenciálne použiť na spomalenie progresie motorickej degenerácie u pacientov s rýchlo progresívnou formou Parkinsonovej choroby. Okrem toho sú potrebné dlhšie obdobia pozorovania na pozorovanie účinku liečby prasinezumabom u pacientov s pomaly progresívnou formou ochorenia. Okrem toho je potrebné, aby tieto výsledky ďalej overili ďalšie randomizované klinické štúdie.

Zdroje: