Dôvera verejnosti vo vedu zostáva na celom svete stabilná

Dôvera verejnosti vo vedu zostáva na celom svete stabilná

Štúdia ukazuje vysokú dôveru k vedcom, ale pridáva medzery v otvorenosti a prioritách.

Nástup modernej vedy priniesol hlboké zmeny do ľudského života a myslenia, pričom často nahradil tradičné presvedčenie praktikami založenými na dôkazoch. V posledných rokoch sa však objavili obavy, ktoré naznačujú, že dôvera vo vedu môže slabnúť.

Štúdia publikovaná v rPrirodzené ľudské správanieNedávno sa preskúmala verejná mienka v 68 krajinách, aby sa preskúmal rozsah tohto vnímaného poklesu a dôvody, ktoré za ním stoja.

Prečo existuje dôvera verejnosti vo vedecké záležitosti

Dôvera vo vedu je dôležitá na podporu zapojenia verejnosti do politík založených na dôkazoch v kritických oblastiach, ako je zdravie, zmena klímy a manažment chorôb. Keď je dôvera vysoká, výrazne sa zlepšuje súlad a spolupráca s politikami založenými na vedeckom výskume.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že dôvera vo vedu bola rozšírená, ale nedávne mediálne príbehy túto perspektívu spochybnili. Na lepšie pochopenie situácie štúdia analyzovala globálne nastavenia s cieľom riešiť potenciálne predsudky a kultúrne rozdiely.

Prehľad štúdia

Štúdia skúmala 71 922 účastníkov z rôznych krajín. Uskutočnila sa v období od novembra 2022 do augusta 2023 a hodnotila dôveru verejnosti k vedcom pomocou 12-bodovej stupnice, ktorá merala kompetenciu, benevolenciu, integritu a otvorenosť. Tieto metriky boli skombinované do zloženého indexu na zachytenie celkovej úrovne dôvery.

Faktory ovplyvňujúce dôveru

Vedci skúmali, ako demografické, politické a kultúrne faktory ovplyvnili dôveru vo vedcov. Zvažovali aj vplyv neetických výskumných praktík, nedostatočnej reprodukovateľnosti, dezinformácií a konšpiračných teórií, čo všetko môže podkopať dôveru verejnosti vo vedu.

Jedinečným aspektom štúdie bolo zameranie sa na orientáciu na sociálnu dominanciu (SDO) a vedecký populizmus. Ľudia s vysokým postavením v SDO často vnímajú vedu z hľadiska sociálnych hierarchií, čo môže viesť k skepticizmu, najmä ak sú výskumné inštitúcie vnímané ako elitárske.

Podobne vedecký populizmus odráža presvedčenie, že veda je zaujatá a nesúvisiaca so spoločenskými záujmami. Oba postoje súviseli s nižšou dôverou k vedcom. K nedôvere ďalej prispelo vnímanie rozdielu medzi očakávaniami verejnosti a prioritami výskumu.

Svoju úlohu zohrala aj politická polarizácia. Konzervatívni a pravicovo orientovaní jedinci vo všeobecnosti vykazovali nižšiu úroveň dôvery vo vedcov, hoci rozsah sa v jednotlivých regiónoch líšil.

Kľúčové zistenia: Úrovne dôvery a vnímanie

Napriek určitým rozdielom medzi krajinami štúdia zistila, že dôvera vo vedcov zostáva na celom svete mierne vysoká, s priemerným skóre 3,62 na 5-bodovej škále. Vnímaná kompetencia bola obzvlášť silná, 78 % respondentov ju hodnotilo vysoko.

Bezúhonnosť a zhovievavosť boli hodnotené stredne, v priemere 3,58 a 3,55 bodu. Otvorenosť bola hodnotená nižšie a iba 42 % opýtaných sa domnievalo, že vedci sú otvorení voči ostatným.

Väčšina respondentov (75 %) súhlasila s tým, že vedecký výskum je najlepší spôsob, ako overiť pravdu. Toto presvedčenie mierne korelovalo s vyššou dôverou vo vedcov.

Demografické prehľady

Dôvera k vedcom bola výrazne vyššia medzi ženami, staršími ľuďmi, obyvateľmi miest, vysoko zarábajúcimi ľuďmi, liberálmi a ľuďmi s vyšším vzdelaním. Je zaujímavé, že miera gramotnosti a vládne výdavky na vzdelávanie mali malý vplyv na úroveň dôvery.

Náboženská oddanosť ovplyvnila dôveru mnohými spôsobmi. V mnohých krajinách s moslimskou väčšinou bolo náboženské presvedčenie pozitívne spojené s dôverou vo vedu, zatiaľ čo v Spojených štátoch bol pozorovaný opak.

Politické sklony ovplyvnili aj dôveru. V USA vyjadrili liberáli vyššiu dôveru vedcom v porovnaní s konzervatívcami. Vo východnej Európe, juhovýchodnej Ázii a Afrike však vedcom dôverujú skôr pravicoví jedinci.

Vo väčšine krajín politická orientácia – či už ľavicová alebo pravicová – silne nekorelovala s dôverou, čo naznačuje, že vodcovské postoje k vede môžu mať väčší vplyv ako individuálne politické presvedčenie.

Očakávania verejnosti a priority výskumu

Štúdia odhalila významný rozdiel medzi výskumnými témami, ktoré uprednostňujú verejné hodnoty, a tými, ktorí ich vnímajú. Verejné zdravie, výroba energie a znižovanie chudoby patrili medzi hlavné priority mnohých respondentov.

Naopak, vojenské a obranné technológie patrili medzi najmenej preferované témy v krajinách Európy a Latinskej Ameriky, hoci ich uprednostňovali respondenti vo viacerých afrických a ázijských krajinách.

Záver a dôsledky

Štúdia potvrdzuje, že dôvera verejnosti vo vedcov zostáva mierne vysoká, čo spochybňuje naratív rozšírenej nedôvery. Výsledky však poukazujú aj na oblasti na zlepšenie, najmä pri riešení vnímanej nedostatočnej otvorenosti medzi vedcami a zosúladení priorít výskumu s očakávaniami verejnosti.

Autori zdôrazňujú dôležitosť jasnej a efektívnej vedeckej komunikácie pri riešení „deficitu otvorenosti“ a budovaní silnejších verejných kontaktov. Aj malá nedôvera, najmä ak je posilnená vplyvnými verejnými činiteľmi alebo médiami, môže narušiť prijímanie politík založených na dôkazoch. Riešenie otázok, ako je orientácia na sociálnu dominanciu a zlepšenie transparentnosti priorít výskumu, by mohlo ďalej posilniť dôveru vo vedu.

Na prehĺbenie nášho chápania tejto dynamiky je potrebný ďalší výskum. Medzitým sa vedci a tvorcovia politík musia zmysluplne zapojiť do verejnosti, aby podporili vzájomné porozumenie a dôveru.

Zdroje: