Vedci skúmajú, ako nálady matiek ovplyvňujú vývin reči dojčiat

Vedci skúmajú, ako nálady matiek ovplyvňujú vývin reči dojčiat

Komunikácia s bábätkami ústretová k deťom sa považuje za nevyhnutný predpoklad úspešného jazykového rozvoja tých najmenších. Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre ľudské kognitívne a mozgové vedy teraz skúmali, ako nálady matiek v období po narodení ovplyvňujú vývoj ich dieťaťa. Zistili, že aj deti, ktorých matky trpia miernou depresiou a ešte nevyžadujú lekárske ošetrenie, vykazujú skoré známky oneskoreného vývinu reči. Dôvodom môže byť spôsob, akým ženy hovoria s novorodencami. Zistenia by mohli pomôcť predchádzať možným deficitom v počiatočnom štádiu.

Až u 70 percent mamičiek sa po narodení bábätka objavia postnatálne depresívne nálady, známe aj ako baby blues. Analýzy ukazujú, že to môže mať vplyv aj na vývoj samotných detí a ich jazyka. Predtým však nebolo jasné, ako sa toto poškodenie prejavuje v ranom vývoji jazyka dojčiat.

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre kognitívne a mozgové vedy v Lipsku teraz vykonali štúdiu, aby zistili, ako dobre deti dokážu rozlišovať medzi zvuky reči v závislosti od nálady ich matky. Táto schopnosť sa považuje za dôležitý predpoklad pre ďalšie kroky smerom k dobre vyvinutému jazyku. Ak sa dajú od seba odlíšiť zvuky, dajú sa od seba odlíšiť aj jednotlivé slová. Zistilo sa, že keď matky dva mesiace po narodení hlásia negatívnejšiu náladu, ich deti majú v priemere v šiestich mesiacoch menej sofistikované spracovanie zvukov reči. Pre dojčatá bolo obzvlášť ťažké rozlíšiť výšku slabík.

Konkrétne ukázali, že vývoj ich takzvanej mismatch odozvy bol oneskorený ako u tých, ktorých matky boli pozitívnejšie. Táto nesúladná odpoveď zase slúži ako miera toho, ako dobre niekto dokáže oddeliť zvuky od seba. Ak sa tento vývoj oneskorí smerom k výraznej reakcii nesúladu, znamená to zvýšené riziko vzniku jazykovej poruchy v neskoršom živote.

„Máme podozrenie, že postihnuté matky používajú jazyk menej priateľský k deťom,“ vysvetľuje Gesa Schaadt, postdoktorandský výskumník na MPI CBS, profesor vývoja detí a adolescentov na Slobodnej univerzite v Berlíne a hlavný autor štúdie, ktorá bola teraz publikovaná v časopise JAMA Network Open. "Je menej pravdepodobné, že pri oslovovaní svojich detí použijú variácie výšky tónu." To tiež vedie k obmedzenejšiemu vnímaniu rôznych výšok u detí, povedala. Toto vnímanie sa zase považuje za predpoklad ďalšieho rozvoja jazyka.

Výsledky ukazujú, aké dôležité je, aby rodičia používali jazyk priateľský k deťom pre ďalší jazykový rozvoj svojich detí. Jazyk priateľský k deťom sa považuje za jazyk priateľský k deťom, ktorý sa veľmi líši vo výške, zreteľnejšie zdôrazňuje určité časti slov – a tak upútava pozornosť tých najmenších na to, čo sa hovorí. Matky, ktoré trpia depresívnou náladou, často používajú monotónnejší, pre deti menej priateľský jazyk.

Na zabezpečenie vývoja malých detí je potrebná primeraná podpora aj pre matky, ktoré trpia malými ťažkosťami, ktoré si často nevyžadujú liečbu.“

Gesa Schaadt, postdoktorand na MPI CBS, profesor rozvoja detí a adolescentov na Slobodnej univerzite v Berlíne

Nemusí ísť nevyhnutne o organizované intervenčné opatrenia. "Niekedy sa otcovia jednoducho potrebujú viac zapojiť."

Vedci skúmali tieto vzťahy pomocou 46 matiek, ktoré udávali rôzne nálady po pôrode. Ich nálady sa merali pomocou štandardizovaného dotazníka, ktorý sa zvyčajne používa na diagnostiku postnatálnych nálad. Použili tiež elektroencefalografiu (EEG), ktorá dokáže zmerať, ako dobre deti dokážu rozlišovať zvuky reči. Slúži na to takzvaná mismatch response, pri ktorej špecifický EEG signál ukazuje, ako dobre mozog spracováva a rozlišuje rôzne zvuky reči. Výskumníci zaznamenali túto odpoveď u detí vo veku dvoch a šiestich mesiacov, keď im boli prezentované rôzne slabiky ako „ba“, „ga“ a „bu“.

Zdroj:

Inštitút Maxa Plancka pre kognitívne vedy a vedy o mozgu

Referencia:

Schaadt, G., a kol. (2022) Asociácia medzi popôrodnou náladou matky a vnímaním reči dieťaťa vo veku 2 a 6,5 ​​mesiaca. Otvorená sieť JAMA. doi.org/10.1001/jamanetworkopen.2022.32672.

.