Globálna štúdia ukazuje, že znečistenie ovzdušia by mohlo do roku 2045 strojnásobiť prípady srdcových chorôb

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Napriek pokrokom v kvalite ovzdušia sa celosvetové úmrtia na srdcové choroby spojené so znečistením časticami zvýšili, najmä u seniorov a rozvojových krajín, pričom najprudšiemu nárastu budú v budúcnosti čeliť ženy. Štúdia: Global Burden of Cardiovascular Disease Attributed to Particulate Pollution, 1990-2021 – Image Credit: Nadyginzburg/Shutterstock.com Nová štúdia analyzujúca údaje zo štúdie Global Burden of Disease (GBD) z roku 2021 a publikovaná v BMC Cardiovascular Disorders v máji 2025 ukázala významný nárast kardiovaskulárnych chorôb z 02 na 29 v roku 2025. súhlasiť so znečistením časticami, zo znečistenia časticami. Pozadie…

Globálna štúdia ukazuje, že znečistenie ovzdušia by mohlo do roku 2045 strojnásobiť prípady srdcových chorôb

Napriek pokrokom v kvalite ovzdušia sa celosvetové úmrtia na srdcové choroby spojené so znečistením časticami zvýšili, najmä u seniorov a rozvojových krajín, pričom najprudšiemu nárastu budú v budúcnosti čeliť ženy.

štúdium:Globálne zaťaženie kardiovaskulárnymi chorobami, ktoré možno pripísať znečisteniu časticami, 1990-2021– Fotografický kredit: Nadyginzburg/Shutterstock.com

Nová štúdia analyzujúca údaje zo štúdie Global Burden of Disease (GBD) 2021 a publikovaná v publikácii vkardiovaskulárne poruchy BMCMáj 2025 ukázal významný nárast kardiovaskulárnych ochorení spôsobených znečistením časticami od roku 1990 do roku 2021.

pozadia

Štúdia Global Burden of Disease (GBD) z roku 2021 identifikuje kardiovaskulárne ochorenia ako hlavnú príčinu smrti a invalidity, pričom ischemická choroba srdca a ischemická cievna mozgová príhoda celosvetovo najviac prispievajú v rokoch života (DALYS). Daly je mierou chorobnej záťaže a spája vplyv predčasnej smrti a rokov invalidity.

Záťaž kardiovaskulárnymi ochoreniami je výrazne vyššia v krajinách s nižším sociálnym, vzdelanostným a medicínskym rozvojom (sociodemografický status) v porovnaní s krajinami s vyšším sociodemografickým vývojom.

Špecifické rizikové faktory, medzi ktoré patrí znečistenie ovzdušia, nedostatok fyzickej aktivity, fajčenie, vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol, môžu urýchliť progresiu kardiovaskulárnych ochorení. Expozícia okolitým časticiam (PM) je silným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení.

Spomedzi troch hlavných kategórií PM je jemný PM 2,5 (priemer menší ako 2,5 μm) obzvlášť znepokojivý, pretože sa môže dostať do krvného obehu cez dýchací systém a spustiť systémový zápal, oxidačný stres a endoteliálnu dysfunkciu. Všetky tieto procesy môžu významne prispieť k rozvoju a progresii kardiovaskulárnych ochorení.

Táto štúdia použila údaje GBD 2021 na analýzu kardiovaskulárnych ochorení pripisovaných expozícii PM2,5 v globálnych regiónoch za posledné tri desaťročia.

Dizajn štúdie

Štúdia analyzovala údaje zo štúdie GBD 2021, spoločného projektu zahŕňajúceho viac ako 11 000 prispievateľov z viac ako 160 krajín a regiónov. Všetky dostupné údaje boli preskúmané a na generovanie odhadov boli použité techniky modelovania. Projekt odhaduje 371 chorôb a zranení v 204 krajinách a regiónoch sveta od roku 1990 do roku 2021.

V súčasnej štúdii výskumníci použili údaje GBD 2021 na posúdenie vekovo štandardizovaných mier úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia a DALY od PM 2,5 od roku 1990 do roku 2021. Predpovedanie budúcej záťaže kardiovaskulárnych ochorení do roku 2045.

Výsledky štúdie

Štúdia uvádza, že celosvetový počet úmrtí a DALys spojených s kardiovaskulárnymi ochoreniami vyvolanými PM 2,5 vzrástol o 91,68 % a 78,89 %, v uvedenom poradí, medzi rokmi 1990 a 2021. Napriek týmto nárastom sa miera úmrtnosti podľa veku (upravená o vplyv veku na úmrtnosť) a Dalys znižovala s vekom úmrtnosti. Zníženie bolo výraznejšie u žien.

Tieto zmeny v rozložení globálnej záťaže kardiovaskulárnymi ochoreniami podľa vekových skupín možno pripísať rýchlemu starnutiu populácie a rastu globálnej populácie.

Neúmerná distribúcia globálneho kardiovaskulárneho ochorenia, ktoré možno pripísať PM, bola pozorovaná medzi vekovými skupinami. Výrazne väčšia záťaž bola pozorovaná u staršej populácie.

Od roku 1990 do roku 2021 sa miera úmrtnosti štandardizovaná na vek a DALY zvýšili, zatiaľ čo absolútna záťaž sa zvýšila u staršej populácie v dôsledku starnutia populácie. Tento trend je obzvlášť dôležitý medzi staršími dospelými (80 rokov).

Podiel úmrtí a Dalys v dôsledku ischemickej cievnej mozgovej príhody bol významne vyšší ako podiel na ischemickú chorobu srdca u starších ľudí. Môže to byť spôsobené väčšou citlivosťou mozgu na ischémiu v porovnaní so srdcom. V mozgu môže ischémia spôsobiť nezvratné poškodenie v priebehu niekoľkých minút, zatiaľ čo ischemická choroba srdca sa dá zlepšiť liekmi, stentmi alebo chirurgickým zákrokom.

Okrem toho ischemická cievna mozgová príhoda často vedie k ťažkej dlhodobej invalidite, čím sa DALY zvyšuje viac u seniorov.

Štúdia pozorovala rozdiely na národnej úrovni v záťaži kardiovaskulárnych ochorení. Krajiny s vysokým a nízkym sociodemografickým statusom vykazovali nižšiu vekovo štandardizovanú úmrtnosť a DALY. Na rozdiel od toho krajiny so stredným sociodemografickým statusom vykazovali vyššiu vekovo štandardizovanú úmrtnosť a DALys.

Výskumníci poskytli niekoľko vysvetlení pre starostlivú interpretáciu týchto pozorovaní. V krajinách s vysokým sociodemografickým stavom môže byť nižšia záťaž kardiovaskulárnych chorôb spôsobených PM spojená s lepšími medicínskymi zdrojmi a prísnejšími politikami environmentálneho manažmentu, ako sú:

V krajinách s miernym sociodemografickým stavom môže rýchla industrializácia a urbanizácia viesť k výraznému zvýšeniu emisií znečisťujúcich látok bez zlepšenia zdravotníckych systémov, čo vedie k vyššej záťaži chorobami.

Štúdia zistila rozdiely v úmrtnosti a mierach Daly medzi pohlaviami v období rokov 1990-2021, pričom ženy zažívali nižšie štandardizované zaťaženie chorobami a výrazný pokles týchto mier ako muži. Môže to byť spôsobené ochrannými účinkami estrogénu, ženského reprodukčného hormónu, na kardiovaskulárny systém, ktorý môže mať trvalé výhody aj po menopauze vďaka ochranným účinkom a metabolickej pamäti. Okrem toho je u žien historicky menej pravdepodobné, že budú zamestnané v stavebníctve, poľnohospodárstve alebo iných prácach vonku, čo vedie k nižšej expozícii okolitým PM 2,5. K pozorovaným rozdielom by mohli prispieť aj faktory správania, ako sú tie v niektorých ženských populáciách.

Štúdia predpovedala trojnásobný nárast úmrtí a takmer 2,5-násobné zvýšenie DALY z kardiovaskulárnych ochorení, ktoré možno pripísať expozícii PM 2,5 do roku 2045, pričom ženy zaznamenali väčší nárast týchto absolútnych čísel. Tento predpokladaný nárast sa týka absolútnych čísel, nie vekovo štandardizovaných sadzieb.

Tento nárast môže súvisieť s niekoľkými faktormi, vrátane globálneho nárastu staršej populácie a vyššieho vystavenia znečisteniu PM v dôsledku industrializácie a urbanizácie.

Preskúmajte význam

Štúdia uvádza globálny nárast absolútnej záťaže kardiovaskulárnymi chorobami, ktoré možno pripísať expozícii PM 2,5 napriek zlepšeniu miery štandardizovanej podľa veku.

Štúdia pozorovala vekové, rodové a sociodemografické rozdiely v záťaži chorobami, pričom zdôraznila potrebu uprednostňovať prísne kontroly znečistenia ovzdušia, včasné skríningy a prideľovanie zdravotných zdrojov vysoko rizikovým regiónom a medzi zraniteľné skupiny obyvateľstva. Je tiež dôležité si uvedomiť, že ako pri každej modelovej štúdii, aj tieto projekcie majú neistoty.

Pôvodný dokument uvádza obmedzenia, ako je kvalita primárnych údajov v niektorých regiónoch, zameranie sa na PM2,5 s výnimkou iných znečisťujúcich látok a konkrétne skúmané výsledky CVD, ktoré by mohli ovplyvniť odhady a budúce prognózy.


Zdroje:

Journal reference: