Renesancia jedla ako lieku v moderných klinických štúdiách

Renesancia jedla ako lieku v moderných klinických štúdiách

V nedávnom spravodajskom článku uverejnenom v časopisePrírodná medicínapíše autorka Priya Venkatesan o tom, ako môžu diétne zásahy účinne liečiť alebo oddialiť niektoré choroby.

Vo svete, kde chronické neprenosné choroby čoraz viac dominujú záujmom verejného zdravia, zažíva koncept „jedlo ako liek“ renesanciu. Nový vedecký výskum teraz naznačuje, že cielené nutričné ​​intervencie ponúkajú nielen potenciálne terapeutické výhody, ale môžu tiež zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prevencii chorôb. Tento článok skúma, ako súčasné klinické štúdie posilňujú starodávnu múdrosť o výžive a zdraví, a zvažuje dôsledky pre budúce lekárske postupy a politiku verejného zdravia.

Po stáročia bola myšlienka, že stravovacie návyky ovplyvňujú zdravie, intuitívne chápaná a neoficiálne pozorovaná. Avšak až v posledných desaťročiach bol tento koncept dôkladne testovaný v klinickom prostredí. Tradičné stravovanie charakterizované vysokou konzumáciou ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a chudých bielkovín je už dlho spájané s nižším rizikom chronických ochorení. Naopak, moderná strava, ktorá často zahŕňa vysoký príjem spracovaných potravín, cukru a nasýtených tukov, je známa tým, že výrazne zvyšuje riziko ochorení, ako je obezita, ischemická choroba srdca, cukrovka 2. typu, rakovina, osteoporóza a kognitívne poruchy.

Trend k overovaniu liečivých vlastností potravín nabral na intenzite prostredníctvom rôznych významných štúdií. Podľa Jordiho Salasa-Salvadóa, profesora výživy a bromatológie na Univerzite Rovira i Virgili v španielskom Reuse, je zabezpečenie rovnakého prístupu k výživným potravinám jedným zo základných kameňov efektívneho manažmentu chronických ochorení. Vysvetľuje: „Rovnaký prístup k zdravým potravinám je aspektom zvládania chorôb, ktorý je podľa mňa nevyhnutný.“

Štúdia PREDIMED, kľúčová štúdia v tejto oblasti, ukázala, ako stredomorská strava doplnená extra panenským olivovým olejom alebo orechmi výrazne znížila riziko závažných kardiovaskulárnych príhod. Táto štúdia nielenže potvrdila kardiovaskulárne výhody takýchto diét, ale navrhla aj možné mechanizmy, ako je zníženie zápalových markerov a zlepšenie lipidových profilov.

V oblasti manažmentu cukrovky poskytla štúdia DiRECT uskutočnená v Spojenom kráľovstve (UK) presvedčivý dôkaz, že nízkokalorická úplná zmena stravovania u pacientov s cukrovkou 2. typu môže viesť k významnej remisii. Táto štúdia spochybnila tradičný názor, že diabetes 2. typu je nezvratné, celoživotné ochorenie a namiesto toho naznačila, že výrazný úbytok hmotnosti môže viesť k dlhodobej remisii. Naveed Sattar, vedúci výskumník v štúdii, zdôraznil: "Diabetes typu 2 má najviac dôkazov, ktoré naznačujú, že je modifikovaný diétnymi zásahmi, pretože strata hmotnosti môže rýchlo zlepšiť hladinu glukózy."

Tieto štúdie poukazujú na širší potenciálny posun v praxi zdravotnej starostlivosti – od primárne farmaceutického prístupu k prístupu, ktorý zahŕňa aj významné diétne zásahy ako štandardnú súčasť lekárskej liečby. Dariush Mozaffarian, riaditeľ Food is Medicine Institute na Tufts University, zdôrazňuje nedostatočné využívanie výživy v lekárskej oblasti: "Existuje množstvo chorôb, pre ktoré by všeobecne akceptované klinické usmernenia mali predpisovať úpravu stravy ako počiatočnú liečbu." Užitočné diétne zásahy sú v praxi veľmi zriedkavé.“

Napriek sľubným výsledkom čelí integrácia intervencií založených na výžive do lekárskej praxe mnohým prekážkam. Hlavnou výzvou zostáva štandardizácia nutričných intervencií, ktoré môžu byť prispôsobené individuálnym potrebám a zároveň sú široko použiteľné v rôznych populáciách. Okrem toho je potrebný ďalší výskum na stanovenie silnejších príčinných súvislostí medzi určitými stravovacími návykmi a ich účinkami na rôzne choroby.

Pojem „jedlo ako liek“ tiež vyvoláva dôležité sociálne a ekonomické otázky. Zabezpečenie prístupu všetkých obyvateľov k potrebným možnostiam výživy si vyžaduje riešenie systémových problémov, akými sú potravinová bezpečnosť, ekonomická nerovnosť a rozdiely vo vzdelaní. Nákladová efektívnosť diétnych intervencií v porovnaní s drahšou farmaceutickou liečbou naznačuje, že ak by sa takéto stratégie implementovali vo veľkom rozsahu, mohlo by to priniesť značné výhody pre verejné zdravie a znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť.

Ako sa hromadia dôkazy, záujem o integráciu výživových stratégií do štandardnej lekárskej praxe a politiky verejného zdravia rastie. Budúce smery budú pravdepodobne zahŕňať prispôsobenejšie výživové odporúčania založené na genetických profiloch, faktoroch životného štýlu a špecifických zdravotných podmienkach. Narastajúce využívanie technológií a vedy o údajoch navyše ponúka nové príležitosti na sledovanie a optimalizáciu vplyvu výživy na zdravie, čo môže viesť k dynamickejším a pohotovejším riešeniam zdravotnej starostlivosti.

Štúdium jedla ako lieku rozširuje naše chápanie toho, ako strava ovplyvňuje zdravie a choroby. S každým klinickým skúšaním a novými dôkazmi sa lekárska komunita približuje k paradigme, v ktorej výživa nie je len poznámkou pod čiarou v lekárskej liečbe, ale je ústrednou súčasťou prevencie a liečby chorôb. Keďže výskumy neustále prinášajú nové poznatky, je čoraz jasnejšie, že cesta k zdravšej budúcnosti je neoddeliteľne spojená s jedlom, ktoré jeme.

Zdroje: