Hormón adrenomedullín prispieva k inzulínovej rezistencii pri diabete 2. typu spojenom s obezitou
Hormón adrenomedulín narúša inzulínovú signalizáciu v bunkách krvných ciev a podľa novej štúdie prispieva k systémovej inzulínovej rezistencii pri diabete 2. typu spojenom s obezitou. Blokovanie účinkov adrenomedulínu obnovuje funkciu inzulínu a zlepšuje kontrolu glukózy na myšom modeli, čo naznačuje potenciálny nový cieľ liečby metabolických ochorení súvisiacich s obezitou. Diabetes je hlavnou príčinou chorobnosti, úmrtnosti a výdavkov na zdravotnú starostlivosť na celom svete. Inzulínová rezistencia primárne ovplyvňuje kľúčové metabolické bunky, vrátane buniek kostrového svalstva, tukového tkaniva a pečene. Endotelové bunky v krvných cievach tiež exprimujú inzulínové receptory a predpokladá sa, že endotelová inzulínová signalizácia hrá rozhodujúcu úlohu v metabolickej regulácii. Predchádzajúci výskum naznačil...
Hormón adrenomedullín prispieva k inzulínovej rezistencii pri diabete 2. typu spojenom s obezitou
Hormón adrenomedulín narúša inzulínovú signalizáciu v bunkách krvných ciev a podľa novej štúdie prispieva k systémovej inzulínovej rezistencii pri diabete 2. typu spojenom s obezitou. Blokovanie účinkov adrenomedulínu obnovuje funkciu inzulínu a zlepšuje kontrolu glukózy na myšom modeli, čo naznačuje potenciálny nový cieľ liečby metabolických ochorení súvisiacich s obezitou.
Diabetes je hlavnou príčinou chorobnosti, úmrtnosti a výdavkov na zdravotnú starostlivosť na celom svete. Inzulínová rezistencia primárne ovplyvňuje kľúčové metabolické bunky, vrátane buniek kostrového svalstva, tukového tkaniva a pečene. Endotelové bunky v krvných cievach tiež exprimujú inzulínové receptory a predpokladá sa, že endotelová inzulínová signalizácia hrá rozhodujúcu úlohu v metabolickej regulácii. Predchádzajúci výskum naznačil, že endoteliálna inzulínová rezistencia môže prispieť k systémovej inzulínovej rezistencii diabetu 2. Presné mechanizmy, ktoré sú základom endoteliálnej inzulínovej rezistencie, však zostávajú nejasné a jej priama úloha pri cukrovke 2. typu musí byť definitívne stanovená.
Haaglim Cho a kolegovia zistili, že plazmatické hladiny hormónu adrenomedulínu a komplementového faktora H (CFH) – proteínu, ktorý zvyšuje účinky adrenomedulínu – boli zvýšené v krvi obéznych myší a ľudí. Podľa Choa kol.Podľa zistení v ľudských endotelových bunkách adrenomedulín inhibuje inzulínovú signalizáciu spustením kaskády, ktorá deaktivuje inzulínový receptor, čo naznačuje, že vyššie hladiny adrenomedulínu a CFH pri obezite prispievajú k inzulínovej rezistencii v krvných cievach. Autori posilňujú tieto výsledky a ukazujú, že liečba chudých myší adrenomedulínom spôsobila inzulínovú rezistenciu a zlú kontrolu glukózy, čo napodobňuje obezitu. Tento účinok bol zrušený u myší, ktorým v krvných cievach chýbali receptory adrenomedulínu, čo potvrdzuje, že hormón pôsobí prostredníctvom týchto receptorov.
Okrem toho blokovanie signalizácie adrenomedulínu zlepšilo funkciu inzulínu v krvných cievach, zlepšilo prekrvenie svalov a zabránilo inzulínovej rezistencii u obéznych myší, čo zdôrazňuje jeho ústrednú úlohu pri metabolických poruchách súvisiacich s obezitou.
Zdroje:
Cho, H.,a kol. (2025). Endoteliálna inzulínová rezistencia indukovaná adrenomedulínom sprostredkováva diabetes spojený s obezitou. Veda. doi.org/10.1126/science.adr4731.