Nízky obsah vitamínu D v prvom trimestri súvisí s vyšším rizikom predčasného pôrodu a zníženou dĺžkou plodu

Nízky obsah vitamínu D v prvom trimestri súvisí s vyšším rizikom predčasného pôrodu a zníženou dĺžkou plodu

Zistenia naznačujú, že skoré tehotenstvo môže byť kritickým oknom pre vitamín D matky na podporu rastu plodu a zníženie rizika predčasného pôrodu

AktuálnyAmerican Journal of Clinical NutritionŠtúdia skúmala, či hladiny vitamínu D v prvom a druhom trimestri s vitamínom D matky súvisia s rastom plodu a výsledkami tehotenstva.

Stav vitamínu D a výsledok tehotenstva

V americkom prieskume malo približne 28 % tehotných alebo dojčiacich žien nedostatok vitamínu D. Niekoľko štúdií ukázalo, že neadekvátny stav vitamínu D u matky, to znamená pod 50 nmol/l, môže viesť k nepriaznivým výsledkom tehotenstva pre dojča aj matku. Nedostatok vitamínu D je spojený so zvýšeným rizikom gestačného diabetes mellitus, predčasného pôrodu a preeklampsie.

Vitamín D hrá dôležitú úlohu na začiatku tehotenstva. Napríklad sa podieľa na produkcii vaskulárneho endotelového rastového faktora a placentárneho rastového faktora. Tieto proangiogénne faktory sú rozhodujúce pre reguláciu skorej vaskularizácie placenty. Okrem toho je vitamín D mimoriadne dôležitý pre zdravie a tvorbu kostí. Predchádzajúce štúdie spájali stav vitamínu D u matky s pôrodnou hmotnosťou a vývojom kostry.

Nie je veľa štúdií, ktoré skúmali, či stav vitamínu D ovplyvňuje rastové vzorce plodu počas tehotenstva. Predchádzajúci výskum priniesol protichodné dôkazy týkajúce sa účinnosti doplnkov vitamínu D pri zlepšovaní výsledkov matiek a novorodencov. Preto je dôležité vyhodnotiť účinky suplementácie vitamínu D v rôznych obdobiach tehotenstva na výsledky matky a rastové vzorce plodu.

O štúdiu

Súčasná longitudinálna štúdia skúmala súvislosti medzi stavom vitamínu D v prvom a druhom trimestri a vzorcom rastu plodu, vrátane gestačného veku pri narodení, malého gestačného veku (SGA) a rizika predčasného pôrodu.

Všetky relevantné údaje boli získané z multicentrickej prospektívnej kohortovej štúdie – Štúdia výsledkov nulliparózneho tehotenstva: Surveillance of Prospective Mothers (NUMOM2B). Táto štúdia v USA zahŕňala 10 038 tehotných žien, ktoré ešte nerodili. Údaje o tehotenstve a biovzorky sa zbierali od účastníčok v prvom trimestri, na začiatku druhého trimestra, na konci druhého/začiatku tretieho trimestra a pri pôrode.

Keďže 25-hydroxyvitamín D (25(OH)d) sa pôvodne nemeral pre kohortu Numom2b. Celkovo bolo náhodne vybraných 351 účastníkov Numom2b na meranie F25(OH)D pre aktuálnu štúdiu. Rast plodu sa meral pomocou ultrazvuku po tehotenstve v 16.–21. a 22.–29. týždni. Okrem toho sa pri narodení merali novorodenecké antropometrické odhady. Krivky rastu plodu boli skonštruované na základe dĺžky, hmotnosti a obvodu hlavynapr-Jadrá.

Výsledky štúdie

Priemerný vek účastníčok bol 27,9 roka, priemerná dĺžka tehotenstva 38,8 týždňa a priemerný index telesnej hmotnosti (BMI) 26,6. Približne 50 % kohorty malo bakalársky titul a väčšina z nich boli nehispánski bieli. V porovnaní so staršími účastníkmi mali mladšie ženy väčšiu pravdepodobnosť nedostatku vitamínu D.

Je zaujímavé, že účastníci s bakalárskym vzdelaním mali menšiu pravdepodobnosť nedostatku vitamínu D, t.j. 25(OH)d <50 nmol/l. Títo účastníci vykazovali vyšší sklon k užívaniu multivitamínových doplnkov. Priemerné koncentrácie 25(OH)D v prvom a druhom trimestri boli 68,1 nmol/l a 78,0 nmol/l.

V prvom trimestri malo 20 % žien koncentrácie 25(OH)D pod 50 nmol/l, zatiaľ čo väčšina vykazovala koncentrácie 25(OH)D nad 50 nmol/l. V druhom trimestri sa u 13 % žien prejavil nedostatok vitamínu D, zatiaľ čo 87 % malo koncentrácie 25(OH)D ≥50 nmol/l.

96 % kohorty malo merania rastu plodu pre všetky trojnásobné body, zatiaľ čo zvyšné 4 % mali merania iba pre dvojnásobné body. Asociácie medzi 25(OH)D a lineárnym rastom plodu boli pozorované v prvom trimestri. Koncentrácia vitamínu D však nebola spojená ani s hmotnosťou, ani s obvodom hlavy v upravených modeloch.

V prvom trimestri sa 10 nmol/l spájalo s 25 (OH) D s dĺžkou okolo 0,05.napr-Po úprave na rušivé faktory. Pri použití porúch insuficiencie Institute of Medicine (IOM) (<50 oproti ≥50 nmol/l) nebola 25(OH)D v druhom trimestri spojená s trajektóriami rastu plodu pre dĺžku, hmotnosť alebo obvod hlavy po úprave o mätúce faktory.

Približne 6 % dojčiat sa narodilo SGA a 8 % sa narodilo predčasne. V súčasnej štúdii bol prvý trimester hodnotený 25 (OH) d kontinuálne alebo pomocou IOM binárnych úsekov. Koncentrácia 25(OH)D nebola spojená s rizikom SGA alebo predčasného pôrodu.

V porovnaní so ženami s 25 (OH) d > 80 nmol/l bolo zistené skôr. Druhý trimester 25(OH)D nebol spojený s SGA alebo predčasným pôrodom.

Závery

V súčasnej štúdii sa zistilo, že stav vitamínu D matky v prvom trimestri výrazne súvisí s rastovými vzormi plodu. Nedostatok vitamínu D v prvom trimestri bol spojený s vyšším rizikom kratšieho priemerného tehotenstva a predčasného pôrodu. V druhom trimestri však stav vitamínu D nesúvisel s nepriaznivými výsledkami tehotenstva alebo zmenami vzorcov rastu plodu. V budúcnosti musia vedci odhaliť mechanizmus, ktorým vitamín D prispieva k rastu plodu.

Zdroje: