Štúdia ukazuje: Myelinizácia v mozgu podporuje odolnosť u mladých ľudí

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Štúdia Inštitútu Maxa Plancka skúma, ako psychosociálny stres ovplyvňuje vývoj mozgu dospievajúcich.

Eine Studie des Max-Planck-Instituts untersucht, wie sich psychosozialer Stress auf die Gehirnentwicklung von Jugendlichen auswirkt.
Štúdia Inštitútu Maxa Plancka skúma, ako psychosociálny stres ovplyvňuje vývoj mozgu dospievajúcich.

Štúdia ukazuje: Myelinizácia v mozgu podporuje odolnosť u mladých ľudí

Vplyv psychosociálnych faktorov na odolnosť adolescentov

Nová štúdia ukazuje, že mozgy dospievajúcich majú pozoruhodnú schopnosť prispôsobiť sa psychosociálnym stresorom, čo je obzvlášť dôležité pre rozvoj ich duševného zdravia. Výskum vykonávajú vedci Meike Hettwer a Sofie Valk z Inštitútu Maxa Plancka pre kognitívne a mozgové vedy v Lipsku a nedávno bol publikovaný v časopise Nature Communications.

Prečítajte si viac o získaných lekciách

Študovali skupinu viac ako dvetisíc mladých ľudí vo veku 14 až 24 rokov a analyzovali, ako môžu environmentálne faktory, ako je zanedbávanie rodiny alebo šikanovanie, ovplyvniť duševné zdravie týchto mladých ľudí. Aby vedci lepšie pochopili súvislosti, venovali pozornosť najmä myelinizácii mozgu. Myelín, vrstva tukov a bielkovín, pokrýva nervové bunky a zlepšuje prenos signálu medzi nimi. Väčšia myelinizácia v prefrontálnom kortexe je spojená s lepšou odolnosťou.

Prefrontálny kortex a jeho význam

Prefrontálny kortex hrá ústrednú úlohu pri regulácii emócií a spracovaní informácií. Hettwer vysvetľuje: „Efektívnejšia expanzia prefrontálnych sietí môže súvisieť s tým, že dospievajúci lepšie regulujú svoje emócie, lepšie hodnotia situácie a rozvíjajú kognitívne stratégie, aby lepšie zvládali emocionálne náročné situácie.“ Štúdia ukázala, že dospievajúci, ktorí sa vekom stali odolnejšími, mali v tejto oblasti silnejšiu myelinizáciu.

Zmeny v čase a odolnosť

Výskumníci vykonali longitudinálnu analýzu, v ktorej boli testované osoby vyšetrené v MRI skeneri dvakrát počas obdobia jedného až dvoch rokov. Výsledky naznačujú, že vývoj pozitívnej myelinizácie hrá zásadnú úlohu v odolnosti. Naproti tomu dospievajúci, ktorí boli zraniteľnejší voči psychosociálnemu stresu, vykazovali menšiu stabilitu vo svojich neurónových sieťach.

Dôsledky pre spoločnosť a budúce smery výskumu

Výskum nastoľuje dôležité otázky, napríklad ako možno podporiť stabilitu neurónových sietí. Informatívne výsledky by podľa Valka mohlo priniesť opakovanie štúdie v rizikových skupinách a u mladých ľudí, ktorí sú už duševne chorí. "Zvýšený pozitívny kontakt s podpornými psychosociálnymi službami by mohol podporiť plasticitu mozgu závislú od skúseností," hovorí.

Pre spoločnosť je nesmierne dôležité prijať preventívne opatrenia zamerané na rizikovú mládež s cieľom stabilizovať jej duševné zdravie a podporiť zdravé psychosociálne prostredie.

Pre ďalšie informácie kontaktujte

Kontaktná vedecká osoba:
Meike Hettwer, doktorandka
E-mail: meike.hettwer@cbs.mpg.de
Inštitút Maxa Plancka pre kognitívne vedy a vedy o mozgu, Lipsko

Dr. Sofie Valk, vedúca skupiny
E-mail: valk@cbs.mpg.de
Inštitút Maxa Plancka pre kognitívne vedy a vedy o mozgu, Lipsko

Pôvodná publikácia:
Meike D. Hettwer a kol. „Pozdĺžne variácie v odolnom psychosociálnom fungovaní sú spojené s prebiehajúcou kortikálnou myelinizáciou a funkčnou reorganizáciou počas dospievania“ v Nature Communications.