Iba 13 % dospelých Francúzov má optimálne zdravie srdca – tu je to, čo spôsobuje tento rozdiel

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Napriek univerzálnemu prístupu k zdravotnej starostlivosti má väčšina dospelých Francúzov neoptimálne zdravie srdca – no nový výskum ukazuje, že aj mierne zlepšenie životného štýlu môže dramaticky obmedziť kardiovaskulárne riziko. Napriek významnému pokroku v medicíne zostávajú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtnosti na celom svete. Nedávna štúdia publikovaná v American Journal of Prudemitiger Cardiology zistila, že iba 13 % dospelých Francúzov vo veku 18 až 69 rokov v metropolitných oblastiach má optimálne kardiovaskulárne zdravie. Táto štúdia merala kardiovaskulárne zdravie pomocou aktualizovaného Life's Essential 8 (LE8) od American Heart Association (nahrádza...

Iba 13 % dospelých Francúzov má optimálne zdravie srdca – tu je to, čo spôsobuje tento rozdiel

Napriek univerzálnemu prístupu k zdravotnej starostlivosti má väčšina dospelých Francúzov neoptimálne zdravie srdca – no nový výskum ukazuje, že aj mierne zlepšenie životného štýlu môže dramaticky obmedziť kardiovaskulárne riziko.

Napriek významnému pokroku v medicíne zostávajú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtnosti na celom svete. Nedávno publikovaná štúdia vAmerican Journal of Prudemitive Cardiologyzistili, že iba 13 % dospelých Francúzov vo veku 18 až 69 rokov v metropolitných oblastiach má optimálne kardiovaskulárne zdravie. V tomto výskume bolo kardiovaskulárne zdravie hodnotené pomocou aktualizovaného Life's Essential 8 (LE8) od American Heart Association (nahrádzajúci predchádzajúci LS7), ktorý ukazuje, že významná väčšina francúzskej populácie nedosahuje ideálnu kardiovaskulárnu pohodu.

Hodnotenie kardiovaskulárneho zdravia

Problémy so spánkom vynikajú na celom svete: Zatiaľ čo hladina cukru v krvi bola ohromujúca, priemerný zdravotný stav spánku vo Francúzsku (70/100) zaostával za našimi údajmi – tichá kríza v kultúre známej svojou radosťou zo života.

Kardiovaskulárne ochorenia (CVD) zostávajú hlavným globálnym zdravotným problémom napriek pokroku v prevencii a iniciatívam v oblasti verejného zdravia, ako je zákaz fajčenia. V roku 2019 predstavovali KVO tretinu všetkých úmrtí na celom svete a naďalej sú hlavnou príčinou invalidity. V Európskej únii dosiahla ekonomická záťaž pri zvládaní kardiovaskulárnych chorôb (KVO) v roku 2021 282 miliárd EUR, pričom len malá časť týchto výdavkov bola vyčlenená na primárnu prevenciu.

Táto situácia poukazuje na naliehavú potrebu účinnejších stratégií prevencie. American Heart Association vyvinula skóre LE8, nástroj na hodnotenie a monitorovanie kardiovaskulárneho zdravia v populáciách. Vyššie hladiny LE8 sú spojené so zníženým výskytom kardiovaskulárnych ochorení (CVD), nižšou mierou úmrtnosti a zlepšením celkového zdravia. Ideálne výsledky však zostávajú nezvyčajné a existujú obmedzené údaje o faktoroch, ktoré určujú výsledky LE8, najmä mimo Spojených štátov.

Aktuálna štúdia

V tejto štúdii tím vedcov vo Francúzsku analyzoval údaje z Constances Cohort, rozsiahlej francúzskej štúdie, ktorá v rokoch 2012 až 2019 prijímala účastníkov vo veku 18 až 69 rokov z rôznych regiónov metropolitného Francúzska. Účastníci boli náhodne vybraní z francúzskej národnej databázy sociálneho zabezpečenia.

Mestá vs. vidiek: Obyvatelia miest dosiahli nižšie skóre, ale nielen kvôli diéte alebo cvičeniu. Vedci poukázali na hlukové znečistenie a roztrieštené sociálne siete ako na neviditeľné mestské riziká.

Výskumníci použili návrhové váhy, aby zabezpečili, že vzorka presne reprezentuje francúzsku populáciu, pokiaľ ide o vek, pohlavie, socioekonomický status a geografické rozloženie. Potom skúmali kardiovaskulárne zdravie účastníkov pomocou skóre LE8, ktoré zahŕňa osem zložiek: diétu, index telesnej hmotnosti (BMI), úroveň fyzickej aktivity, expozíciu nikotínu, zdravie spánku (nový prírastok do AHA metrík), krvné lipidy, hladinu cukru v krvi a krvný tlak.

Strava bola hodnotená pomocou dotazníka o frekvencii jedla, zatiaľ čo fyzickú aktivitu a trvanie spánku uviedli účastníci sami. Expozícia nikotínu bola stanovená z fajčiarskeho stavu, ktorý sám uviedol, a BMI sa vypočítal z meraní v centrách na hodnotenie zdravia. Okrem toho sa krvný tlak, hladiny lipidov a hladina glukózy v krvi merali štandardizovanými testami (s výnimkou HbA1c, ktorý uviedlo samo 99 % účastníkov a meralo sa len u 1 %). Skóre LE8 pre každú z ôsmich zložiek sa pohybovalo od 0 do 100, pričom celkové skóre LE8 bolo priemerom týchto zložiek.

Štúdia tiež zvažovala rôzne premenné, vrátane pohlavia, veku, vidieckeho alebo mestského bydliska, sociálno-profesionálneho statusu, úrovne vzdelania, spolužitia (partner/žiadny partner), konzumácie alkoholu, symptómov depresie, socioekonomickej deprivácie a rodinnej anamnézy KVO.

Výsledky

Štúdia zistila, že priemerné skóre LE8 u dospelých Francúzov bolo 66,11, pričom ženy dosiahli vyššie skóre ako muži (68,92 oproti 62,79). Len 13,21 % účastníkov dosiahlo vysoké skóre LE8 (rovnajúce sa alebo viac ako 80 bodov). Väčšina (76,81 %) mala mierne skóre (50 – 79 bodov) a 9,43 % malo nízke skóre (pod 50 bodov).

Spomedzi jednotlivých zložiek skóre LE8 mala najnižšie priemerné skóre diéta (41,50) a najvyššiu hladinu cukru v krvi (95,50). Tieto skóre preukázali významné rozdiely v dosahovaní optimálneho kardiovaskulárneho zdravia, pričom obzvlášť kritickou oblasťou pre zlepšenie sú stravovacie návyky.

Prevencia dostáva centy: EÚ vynakladá 97 % zo svojho rozpočtu na KVO vo výške 282 miliárd EUR na liečbu, nie na prevenciu. Štúdia to nazýva „nákladnou nerovnováhou“, ktorá vyzýva politikov, aby financovali zdravšie potraviny a mestá, kde sa dá chodiť pešo.

Ako prediktory vyššieho skóre LE8 bolo identifikovaných niekoľko faktorov vrátane mladšieho veku, ženského pohlavia, vyššieho vzdelania, samostatnej zárobkovej činnosti, menšieho počtu depresívnych symptómov, bez partnera, nižšej spotreby alkoholu, života na vidieku, nižšej socioekonomickej deprivácie a bez rodinnej anamnézy kardiovaskulárnych ochorení (CVD). Tieto výsledky naznačujú, že tak individuálne správanie, ako aj socioekonomické ochorenia zohrávajú rozhodujúcu úlohu v kardiovaskulárnom zdraví.

Je pozoruhodné, že ženy mali takmer trikrát vyššiu pravdepodobnosť ako muži dosiahnuť vysoké skóre LE8 (18,3 % oproti 7,2 %). Štúdia tiež diskutovala o tom, ako k tejto nerovnosti môžu prispieť biologické, psychosociálne a zdravotné prístupové faktory – ako je vzdelanie, depresia a konzumácia alkoholu.

Výskumníci tiež zistili, že hladiny LE8 mali tendenciu klesať s vekom, najmä od mladej dospelosti do stredného veku, po ktorom sa ustálili, čo zdôrazňuje potrebu celoživotných stratégií prevencie prispôsobených veku.

Štúdia tiež odhadla, že významnému podielu kardiovaskulárnych príhod by sa dalo predísť zlepšením hladín LE8 v populácii. Ak by všetci účastníci dosiahli vysoké skóre LE8, potenciálne by sa dalo predísť 81 % príhod KVO, za predpokladu porovnateľnej miery výskytu KVO v populáciách. Dokonca aj mierne zlepšenie hodnôt LE8 by mohlo zabrániť 68% udalostí. Okrem toho vedci odhadli, že zvýšenie percenta populácie s vysokými hladinami LE8 z 13 % na 20 % by mohlo odvrátiť približne 14 % kardiovaskulárnych príhod.

Výskumníci uznali niekoľko obmedzení, vrátane neúplnosti metrík stravovania kvôli chýbajúcim údajom o hladinách vlákniny a sodíka, údajom o Hba1c, ktoré sami nahlásili, a možnosti skreslenia údajov, ktoré sami nahlásili. Poznamenali tiež, že štúdia vylúčila jednotlivcov z francúzskych cudzích území, čo obmedzilo zovšeobecnenie. Napriek týmto obmedzeniam štúdia poskytla cenné poznatky o kardiovaskulárnom zdravotnom stave dospelých Francúzov.

Závery

Na záver štúdia ukázala, že napriek univerzálnemu prístupu k zdravotnej starostlivosti v metropolitnom Francúzsku má len malá časť dospelej populácie v krajine optimálne kardiovaskulárne zdravie. Iba 13 % dospelej populácie malo optimálne hladiny LE8 a väčšina mala suboptimálne úrovne kardiovaskulárneho zdravia.

Výsledky však naznačujú, že aj mierne zmeny životného štýlu a stravovania by mohli viesť k výraznému zlepšeniu. Výsledky poukázali na potrebu nielen personalizovaných a kontextovo špecifických stratégií prevencie, ale aj implementácie prístupov prevencie základných príčin zameraných v prvom rade na prevenciu rozvoja rizikových faktorov. Tieto zistenia podporujú rozvoj integrovaných, multidisciplinárnych politík verejného zdravia prispôsobených podskupinám populácie a životným etapám.


Zdroje:

Journal reference:
  • Deraz, O., Kab, S., Touvier, M., Jouven, X., Goldberg, M., Zins, M., & Empana, J. (2025). Life’s Essential 8 cardiovascular health status of 18–69-year-old individuals in France. American Journal of Preventive Cardiology, 100981. DOI: 10.1016/j.ajpc.2025.100981,  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666667725000534