Štúdia zdôrazňuje dohľad pri vyšetrovaní poranení mozgu v detstve
Nová národná štúdia ukazuje, že takmer štvrtina amerických detí s príznakmi poranenia mozgu alebo otrasu mozgu nie je vyšetrená na tento stav, pričom je obzvlášť pravdepodobné, že budú vynechané mladšie deti. Recenzovaný americký výskum, publikovaný v časopise Brain Injury, tiež ukazuje, že deti so symptómami alebo diagnózou poranenia mozgu alebo otrasu mozgu mali častejšie príznaky depresie ako iní adolescenti. Ťažšie to mali aj s nadväzovaním priateľstiev. Rutinné kontroly by pomohli zabezpečiť, aby sa takýmto deťom dostalo starostlivosti, ktorú potrebujú, hovorí vedúca výskumníčka Priyanka Ramulu, ktorá sa o túto tému začala zaujímať po štúdiu v...
Štúdia zdôrazňuje dohľad pri vyšetrovaní poranení mozgu v detstve
Nová národná štúdia ukazuje, že takmer štvrtina amerických detí s príznakmi poranenia mozgu alebo otrasu mozgu nie je vyšetrená na tento stav, pričom je obzvlášť pravdepodobné, že budú vynechané mladšie deti.
Recenzovaný americký výskum publikovaný v časopiseporanenie mozgu,tiež ukazuje, že deti s príznakmi alebo diagnózou poranenia mozgu alebo otrasu mozgu mali častejšie príznaky depresie ako iní adolescenti. Ťažšie to mali aj s nadväzovaním priateľstiev.
Rutinné kontroly by pomohli zabezpečiť, aby sa takýmto deťom dostalo starostlivosti, ktorú potrebujú, hovorí vedúca výskumníčka Priyanka Ramulu, ktorá sa o túto tému začala zaujímať po tom, čo vo veku 15 rokov utrpela otras mozgu pri autonehode.
Výskum viedla na strednej škole v Marylande a teraz študuje neurovedu na Duke University.
Poranenia hlavy pri športe, autonehodách, pádoch a iných typoch úderov do hlavy môžu byť u detí vážnejšie ako u dospelých, pretože ich mozog sa stále vyvíja.
Predchádzajúce práce ukázali, že príznaky ako únava, bolesti hlavy a ťažkosti s pamäťou a koncentráciou môžu trvať roky, narúšať školskú dochádzku a zvyšovať riziko sebapoškodzovania a samovrážd u mladých ľudí.
Väčšina tohto výskumu sa však uskutočnila na dospelých alebo deťoch liečených na klinikách a chýbali informácie o účinkoch otrasov mozgu a poranení mozgu na mládež v bežnej populácii.“
Priyanka Ramulu, vedúci výskumník
Na vyriešenie tohto problému pani Ramulu spolu s Dr. Varshinim Varadarajom z Johns Hopkins University v Baltimore a Dr. Samir Belagaje z Emory University v Atlante zozbierali údaje od 4 269 detí vo veku 5 až 17 rokov, ktorých rodičia (alebo iná zodpovedná dospelá osoba) sa v roku 2020 zúčastnili národného prieskumu rozhovorov o zdraví (NHIS).
Rodičov sa pýtali, či malo dieťa niekedy príznaky poranenia mozgu alebo otras mozgu v dôsledku úderu alebo úderu do hlavy. Možné symptómy uvedené v zozname boli: strata vedomia alebo bezvedomie; omámenie alebo zanechanie medzery v pamäti; Bolesť hlavy, vracanie, rozmazané videnie alebo zmeny nálady alebo správania.
Pýtali sa ich aj na to, či bolo dieťa niekedy vyšetrené na otras mozgu alebo poranenie mozgu a či to viedlo k diagnóze otrasu mozgu.
Asi 8,7 % detí malo príznaky otrasu mozgu alebo poranenia mozgu a 5,3 % malo formálnu diagnózu.
Extrapolácia výsledkov na všetky deti v USA vo veku 5 až 17 rokov naznačuje, že 4,6 milióna detí malo symptómy a 2,6 milióna dostalo diagnózu v roku 2020.
Okrem toho asi 23 % detí so symptómami nebolo vyšetrených na otras mozgu alebo poranenie mozgu (čo predstavuje asi jeden milión na celoštátnej úrovni), pričom u mladších detí je pravdepodobnejšie, že nebudú vyšetrené.
Súčasťou prieskumu boli aj otázky o aktuálnej psychickej a sociálnej pohode dieťaťa.
Tí, ktorí zažili symptómy alebo diagnózu otrasu mozgu alebo poranenia mozgu, mali o 60 % vyššie riziko symptómov depresie a dvojnásobné riziko úzkosti ako tí, ktorí nemali symptómy alebo diagnózu.
S väčšou pravdepodobnosťou tiež užívali lieky na zlepšenie schopnosti sústrediť sa (pravdepodobnosť 70 %), duševného zdravia, správania alebo emócií a častejšie vyhľadávali poradenstvo (pravdepodobnosť 50 %).
„Zistili sme, že o niečo viac ako štvrtina (26 %) ľudí s príznakmi úzkosti alebo depresie dostávala terapiu alebo lieky,“ hovorí pani Ramulu. "Ak sú problémy duševného zdravia nedostatočne liečené, môže to zvýšiť riziko sebapoškodzovania a samovraždy."
Deti so symptómami a/alebo diagnózou otrasu mozgu alebo poranenia mozgu mali tiež ťažšie priateľstvá (pravdepodobnosť o 57 %).
Hoci sa v štúdii nepodarilo dokázať príčinnú súvislosť, výsledky naznačujú, že otrasy mozgu zvyšujú riziko psychických, sociálnych a behaviorálnych ťažkostí u detí, tvrdia vedci.
Obmedzenia štúdie zahŕňajú nedostatok informácií o tom, kedy došlo k poraneniu hlavy a aké závažné bolo poranenie mozgu. Okrem toho nebolo jasné, či psychické problémy boli špecifické pre traumu hlavy, alebo sa vyskytli po iných zraneniach a chorobách.
Autori dospeli k záveru, že je naliehavo potrebné vyšetriť všetky deti na otras mozgu a poranenia mozgu po údere do hlavy.
„Rutinné hodnotenie detí, ktoré utrpeli úder do hlavy, je kľúčové, ak majú deti dostať liečbu a starostlivosť, ktorú potrebujú, či už ide o lieky, psychologické poradenstvo alebo pomoc pri nadväzovaní priateľstiev,“ vysvetľuje pani Ramulu.
"Identifikácia otrasu mozgu alebo poranenia mozgu je tiež dôležitým krokom pri prevencii druhej traumy hlavy, ktorá môže byť závažnejšia a môže trvať dlhšie, kým sa z nej zotaví."
Zdroje:
Ramulu, P.K.,a kol.(2024). Asociácia symptómov a diagnózy otrasu mozgu/poškodenia mozgu s duševnou a sociálnou pohodou u detí z prieskumu National Health Interview Survey (NHIS) v roku 2020. Poranenie mozgu. doi.org/10.1080/02699052.2024.2328312.