Počet prípadov a úmrtí na rakovinu prsníka do roku 2050 bude stúpať – sme pripravení?

Počet prípadov a úmrtí na rakovinu prsníka do roku 2050 bude stúpať – sme pripravení?

Do roku 2050 sa predpovedá prudký nárast rakoviny prsníka – zdravotnícke systémy pripravené? Prevratná štúdia odhaľuje alarmujúce rozdiely v diagnostike, liečbe a miere prežitia na celom svete.

Rakovina prsníka je diagnostikovaná u štyroch žien na celom svete každú minútu a podľa odhadov z roku 2022 zomrie každú minútu jedna žena. V štúdii nedávno publikovanej v časopisePrírodná medicínaMedzinárodný tím onkológov a výskumníkov v oblasti zdravia poskytol komplexný pohľad na súčasnú a budúcu záťaž rakoviny prsníka na celom svete, pričom zdôraznil výskyt a úmrtnosť a zdôraznil naliehavú potrebu zlepšenej prevencie, včasnej detekcie a stratégií liečby.

Rakovina prsníka

Pomer úmrtnosti na rakovinu prsníka k incidencii je až štyrikrát vyšší v krajinách s nízkym HDI – 46 % žien vo veku do 50 rokov diagnostikovaných v týchto regiónoch zomiera, v porovnaní s iba 11 % v krajinách s veľmi vysokým HDI.

Rakovina prsníka zostáva najčastejšie diagnostikovanou rakovinou u žien a hlavnou príčinou celosvetovej úmrtnosti. Zatiaľ čo krajiny s vysokými príjmami zaznamenali zlepšenie prežitia vďaka včasnej detekcii a lepšej liečbe, regióny s nižšími príjmami naďalej zápasia s oneskorenými diagnózami a obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti.

Výskyt rakoviny prsníka je ovplyvnený faktormi, ako je reprodukčná anamnéza, výber životného štýlu a genetika. Vyspelé krajiny uvádzajú vyššie miery v dôsledku dlhšej priemernej dĺžky života a zmien životného štýlu. Krajiny s nízkymi a strednými príjmami však čelia neúmerne vysokej úmrtnosti v dôsledku diagnózy v neskoršom štádiu, neadekvátnych skríningových programov a nedostatku vyškolených zdravotníckych odborníkov.

Zatiaľ čo snahy, ako je Globálna iniciatíva Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) proti rakovine prsníka (GBCI), majú za cieľ znížiť úmrtnosť prostredníctvom včasnej detekcie a účinnej liečby, iba sedem krajín vrátane Belgicka a Dánska splnilo cieľ iniciatívy znížiť úmrtnosť na rakovinu prsníka o 2,5 % ročne.

Mnoho iných krajín robí pokroky, ale zaostávajú za touto referenčnou hodnotou. Táto štúdia skúmala súčasné trendy a predpovedala budúcu záťaž spojenú s rakovinou prsníka, pričom zdôraznila potrebu globálnych opatrení na odstránenie rozdielov vo výsledkoch rakoviny prsníka.

Aktuálna štúdia

Výskyt rastie najrýchlejšie medzi mladšími ženami v krajinách s vysokými príjmami – pričom Japonsko, Južná Kórea a Bahrajn zaznamenali jeden z najstrmších nárastov.

V tejto štúdii výskumníci analyzovali výskyt a úmrtnosť na rakovinu prsníka v 185 krajinách pomocou údajov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny Global Cancer Observatory (IARC). Skúmali trendy pomocou historických údajov medzi rokmi 2008 a 2017, pričom zohľadnili premenné, ako je index ľudského rozvoja (HDI), vekové rozloženie a regionálne rozdiely.

Na odhad súčasnej (2022) a budúcej (2050) záťaže štúdia použila mieru incidencie a úmrtnosti špecifickú podľa veku od roku 2022 na predpokladaný rast populácie. Výskumníci tiež hodnotili pokrok 185 krajín smerom k cieľu WHO znížiť úmrtnosť súvisiacu s rakovinou prsníka o 2,5 % ročne.

Štúdia využívala štatistické metódy na hodnotenie trendov výskytu a úmrtnosti, vrátane lokálne vážených regresných modelov a odhadovaných ročných percentuálnych zmien. Tím tiež vypočítal pomery úmrtnosti k incidencii ako ukazovateľ dostupnosti zdravotnej starostlivosti, závažnosti ochorenia a systémových prekážok liečby.

Okrem toho sa skúmali rizikové faktory ako obezita (spojená s 8 – 28 % prípadov rakoviny prsníka), konzumácia alkoholu (4 – 16 %) a hormonálne vplyvy, aby sa zdôraznila dôležitosť prevencie. Cieľom štúdie bolo tiež poskytnúť kritické poznatky o sociálno-ekonomických faktoroch, ktoré ovplyvňujú výsledky rakoviny prsníka, a použiť tieto informácie na usmernenie globálnych politík kontroly rakoviny.

Globálne trendy v rakovine prsníka

Austrália a Nový Zéland majú najvyššiu mieru výskytu rakoviny prsníka na svete so 100,3 prípadmi na 100 000 žien – viac ako trikrát viac ako v južnej Strednej Ázii (26,7 na 100 000).

Vedci zistili, že rakovina prsníka zostáva najčastejšie diagnostikovanou rakovinou u žien, s odhadovanými 2,3 miliónmi nových prípadov a približne 670 000 úmrtnosťami v roku 2022. Zatiaľ čo krajiny s vysokými príjmami naďalej zápasia s vysokou mierou úmrtnosti, čo odráža nejednoznačnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti v dôsledku zlepšenej detekcie a liečby, krajiny s nízkymi a strednými príjmami naďalej zápasia s vysokou mierou úmrtnosti.

Okrem toho budúce prognózy ukázali znepokojivý nárast, pričom do roku 2050 sa očakáva 3,2 milióna nových prípadov a viac ako 1,1 milióna úmrtí. Štúdia tiež zistila, že miera úmrtnosti klesá v 29 krajinách s veľmi vysokým HDI, ale v siedmich krajinách vrátane niekoľkých v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii. Austrália spolu s Britániou, Švédskom a Holandskom patrí medzi krajiny, ktoré čelia 2,5 % ročnému poklesu úmrtnosti, s poklesom o 2,1 % ročne.

Najvyššia miera výskytu rakoviny prsníka však bola pozorovaná v Austrálii a na Novom Zélande, kde miera podľa veku dosiahla 100,3 prípadov na 100 000 žien. To odzrkadľuje dlhšiu očakávanú dĺžku života a rozšírené skríningové programy, ktoré odhalia viac prípadov v počiatočných štádiách. Naproti tomu južná Stredná Ázia mala najnižšiu mieru výskytu 26,7 na 100 000 obyvateľov.

Zvýšená miera výskytu medzi mladšími ženami do 50 rokov bola tiež zaznamenaná, najmä v krajinách s vysokými príjmami, čo naznačuje zmeny v rizikových faktoroch, ako sú zmeny životného štýlu a reprodukčného správania. Najmä výskyt rakoviny prsníka u mladších žien sa zvyšuje výlučne v deviatich krajinách vrátane Japonska, Južnej Kórey a Bahrajnu.

Siedmim krajinám vrátane Belgicka a Dánska sa úspešne darí znižovať úmrtnosť na rakovinu prsníka o 2,5 % ročne – napĺňajú tak cieľ globálnej iniciatívy WHO proti rakovine prsníka.

Štúdia navyše zistila, že krajiny s nízkym HDI čelia neúmerne vyššej incidencii úmrtnosti, čo znamená, že viac žien s diagnostikovanou rakovinou prsníka v týchto regiónoch zomiera na túto chorobu v porovnaní s ich náprotivkami v krajinách s vyššími príjmami. Tento rozdiel bol do značnej miery pripísaný neskorým diagnózam, finančným prekážkam liečby a nedostatku odborníkov na rakovinu a rádioterapeutických zariadení.

Okrem toho výskumníci poznamenali, že ekonomické a demografické zmeny budú hrať úlohu v budúcej záťaži rakoviny prsníka. Rýchla urbanizácia, starnutie populácie a meniace sa faktory životného štýlu môžu prispieť k zvýšeniu výskytu, najmä v rozvojových regiónoch. Riešenie týchto výziev si vyžaduje globálne úsilie o zlepšenie infraštruktúry zdravotnej starostlivosti, rozšírenie prístupu ku klinickým vyšetreniam prsníkov ako nákladovo efektívnej alternatívy k mamografii v prostredí s nízkymi zdrojmi, podporu správania pri znižovaní rizika a zlepšenie prístupu k včasnej a efektívnej starostlivosti.

Obmedzenia štúdie zahŕňali potenciálne nepresnosti v zbere údajov, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami s neúplnými registrami rakoviny. Okrem toho boli projekcie založené na súčasných trendoch a môžu podhodnotiť budúcu expozíciu, ak sa rizikové faktory budú naďalej zvyšovať.

Závery

Celkovo výsledky poukázali na rastúce globálne zaťaženie rakoviny prsníka a výrazné rozdiely v prežití medzi krajinami s vysokým a nízkym príjmom. Štúdia ukázala, že bez naliehavého zásahu bude úmrtnosť naďalej rásť, najmä v prostredí s obmedzenými zdrojmi. Posilnenie včasnej detekcie rakoviny prsníka, zlepšenie prístupu k liečbe a riešenie rizikových faktorov, ktorým možno predísť, sú kritickými krokmi na zníženie tejto rastúcej krízy. Vedci zdôraznili, že vo všetkých krajinách, ktoré spĺňajú cieľ 2,5 % ročnej úmrtnosti, by sa do roku 2050 mohlo zachrániť takmer 560 000 životov.

Zdroje: