Rastúce náklady vedú k zvýšeniu odvykania od fajčenia v Anglicku, keďže zdravotné poradenstvo klesá

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Zistite, ako rastúce náklady vedú k zvýšeniu odvykania od fajčenia v Anglicku. Nedávna štúdia odhaľuje motiváciu fajčiarov prestať fajčiť.

Erfahren Sie, wie steigende Kosten in England zu einem Aufschwung bei der Raucherentwöhnung führen. Aktuelle Studie enthüllt die Motivation der Raucher, mit dem Rauchen aufzuhören.
Zistite, ako rastúce náklady vedú k zvýšeniu odvykania od fajčenia v Anglicku. Nedávna štúdia odhaľuje motiváciu fajčiarov prestať fajčiť.

Rastúce náklady vedú k zvýšeniu odvykania od fajčenia v Anglicku, keďže zdravotné poradenstvo klesá

V nedávnej štúdii publikovanej vBMJ verejné zdravieVedci skúmajú faktory, ktoré motivujú fajčiarov prestať fajčiť v rokoch 2018 až 2023.

Ako COVID-19 ovplyvnil fajčiarske správanie?

Ľudia sa snažia prestať fajčiť z rôznych dôvodov, vrátane zdravotných problémov, sociálnych problémov, nákladov a rád od zdravotníckych pracovníkov. Podobne ako mnoho ľudí na celom svete, aj obyvatelia Anglicka zažili globálnu pandémiu COVID-19 s celoštátnymi zdravotnými a finančnými problémami, čo mohlo ovplyvniť ich motiváciu prestať fajčiť.

Pochopenie časových a demografických rozdielov v premenných, ktoré motivujú ľudí prestať fajčiť, je rozhodujúce pre vývoj liečby na podporu odvykania od fajčenia.

O štúdiu

V tejto štúdii výskumníci skúmajú zmeny v pokusoch prestať fajčiť za posledných päť rokov, pričom sa zameriavajú na zdravotné problémy, náklady, sociálne faktory a rady od medicínskych odborníkov. Hodnotil sa aj vplyv veku, pohlavia, socioekonomickej úrovne, stavu vapingu a počtu potomkov na tieto zmeny.

Údaje pochádzajú zo štúdie Smoking Toolkit Study, celoštátneho prierezového prieskumu medzi dospelými obyvateľmi Anglicka v rokoch 2018 až 2023. Štúdia zahŕňala 5 777 fajčiarov cigariet v predchádzajúcom roku, ktorí sa v predchádzajúcom roku aspoň raz pokúsili prestať fajčiť.

Boli identifikované zmeny v percente pokusov prestať fajčiť vyvolané zdravotnými problémami, sociálnymi charakteristikami, nákladmi a radami lekára a použité na vytvorenie pomerov prevalencie, aby sa zohľadnili variácie v prevalenciách počas obdobia štúdie.

Tieto údaje boli zozbierané prostredníctvom počítačom podporovaných rozhovorov pred začiatkom pandémie COVID-19 a telefonicky po objavení sa koronavírusu 2 závažného akútneho respiračného syndrómu (SARS-CoV-2).

Boli poskytnuté deskriptívne údaje o motiváciách prestať fajčiť spriemerované za obdobie štúdie. Okrem toho sa na analýzu údajov použili logaritmicko-binomické regresie, pričom sa zohľadnili aj možné sprostredkujúce faktory, ako je vek, pohlavie, sociálny status v zamestnaní, počet detí v rodine a stav vapingu.

Na identifikáciu rozdielov bola vykonaná aj analýza citlivosti skúmajúca súčasné zdravotné problémy a budúce zdravotné problémy.

Výsledky štúdie

Zo 101 919 ľudí zahrnutých do štúdie 96 % hlásilo pokusy prestať fajčiť v minulom roku, pričom 34 % uviedlo, že urobili aspoň jeden vážny pokus. Obavy súvisiace so zdravím boli najčastejšie uvádzanou motiváciou 52 % skúmanej kohorty, najmä obavy súvisiace so zdravím v budúcnosti u 36 %.

Finančné obavy boli druhou najčastejšou motiváciou, nasledovali spoločenské úvahy a odporúčania medicínskych expertov s 23 %, 19 % a 12 %, pričom iné motivácie podporovalo 0,6 – 3,7 % ľudí.

Do roku 2020 sa percento úsilia prestať fajčiť cigarety, ktoré bolo založené na zdravotných problémoch, sociálnych úvahách a nákladoch, zvýšilo na 56 %, 24 % a 26 %. Podiel zdravotníckych pracovníkov poskytujúcich poradenstvo klesol na 8 %; Miera motivácie súvisiaca so zdravím a sociálna motivácia sa však výrazne znížila na východiskovú úroveň alebo menej, z viac ako 50 % na 16 % a 22 %.

Zdravotné problémy boli neustále uvádzané ako najčastejší dôvod pokusu prestať fajčiť, pričom tieto faktory uvádzalo 48 – 56 % jednotlivcov vo všetkých demografických skupinách. Tieto faktory častejšie uvádzali ľudia vo veku 35 rokov a starší a ľudia, ktorí nemali doma deti.

Starší ľudia, ženy a ľudia s nižším socioekonomickým postavením častejšie hovorili, že aktuálne zdravotné problémy sú motivačným faktorom. Tí, ktorí deti doma nemali, boli tiež častejšie motivovaní súčasnými a budúcimi zdravotnými problémami.

Ľudia zo strednej socioekonomickej triedy a tí, ktorí aktívne vapovali, častejšie uvádzali cenu ako motivačný faktor pre odvykanie od fajčenia. Sociálne motívy častejšie uvádzali mladší ľudia z rodín strednej triedy, ľudia s deťmi a tí, ktorí v súčasnosti fajčia. U starších žien z nižšieho socioekonomického prostredia bola väčšia pravdepodobnosť, že na radu lekára prestanú fajčiť.

Celkovo došlo k minimálnym zmenám v pokusoch prestať fajčiť, ktoré sa pripisujú zdravotným problémom počas celého obdobia štúdie. Percento ľudí, ktorí uviedli zdravotné problémy ako dôvod svojho nedávneho úsilia prestať fajčiť, sa však v roku 2020 zvýšilo, pričom v októbri 2020 vyvrcholilo na úrovni 56 % a v decembri 2021 kleslo späť na základnú úroveň.

Tento trend bol ovplyvnený predovšetkým hroziacimi zdravotnými problémami, pričom malé zmeny v pokusoch o odvykanie od fajčenia v priebehu času vyvolali aktuálne zdravotné problémy.

Závery

Zdravotné obavy zostávajú najčastejším dôvodom, prečo prestať fajčiť. Po roku 2020 sa však pozornosť presunula skôr na náklady ako na spoločenské úvahy a odporúčania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Tieto zmeny sú pravdepodobne spôsobené pandémiou COVID-19, ktorá zvýšila obavy o zdravie, najmä u starších ľudí a osôb v nižších pracovných a sociálnych kategóriách. Rastúce náklady na fajčenie sú tiež kľúčovým motivátorom pre odvykanie od fajčenia, čo poukazuje na to, že potenciálne úspory by mohli poskytnúť stimuly na odvykanie od fajčenia.

Budúce štúdie sú potrebné na preskúmanie dôvodov spomaleného úsilia na základe pokynov zdravotníckych pracovníkov a na vývoj lepších riešení.


Zdroje:

Journal reference:
  • Jackson, S. E., Cox, S., Buss, V., et al. (2024). Trends in motives for trying to stop smoking: a population study in England, 2018–2023. BMJ Public Health. doi:10.1136/bmjph-2023-000420