Vedci nachádzajú trvalé zdravotné jazvy po priemernom raste
Vyrastanie v chudobe môže zanechať trvalý biologický odtlačok a zvýšiť pravdepodobnosť krehkosti o desaťročia neskôr – od takmer 80 000 dospelých v 29 krajinách, čo podčiarkuje celoživotnú daň za skorú depriváciu. V nedávnom článku publikovanom v časopise Scientific Reports Gindo Tampubolon, výskumník z University of Manchester, UK, skúmal, či ľudia, ktorí v detstve zažili chudobu, mali v starobe väčšiu pravdepodobnosť vzniku známok krehkosti. Výsledky analýzy ukázali, že detská chudoba bola významne spojená so zvýšenou pravdepodobnosťou krehkosti neskôr v živote, pričom ženy mali celkovo vyššiu...
Vedci nachádzajú trvalé zdravotné jazvy po priemernom raste
Vyrastanie v chudobe môže zanechať trvalý biologický odtlačok a zvýšiť pravdepodobnosť krehkosti o desaťročia neskôr – od takmer 80 000 dospelých v 29 krajinách, čo podčiarkuje celoživotnú daň za skorú depriváciu.
V nedávnom článku uverejnenom v časopise JournalVedecké správyGindo Tampubolon, výskumník na Univerzite v Manchestri vo Veľkej Británii, skúmal, či ľudia, ktorí v detstve zažili chudobu, mali v starobe väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich prejavia známky krehkosti.
Výsledky analýzy ukázali, že detská chudoba bola významne spojená so zvýšenou pravdepodobnosťou krehkosti neskôr v živote, pričom ženy celkovo vykazovali vyššiu pravdepodobnosť krehkosti. Ďalšie slabé faktory, vrátane detských chorôb, bohatstva a vzdelania, preukázali dlhodobý vplyv deprivácie v ranom veku na zdravie.
pozadia
Je známe, že chudoba detí zvyšuje riziko zdravotných problémov v neskoršom živote, ako je invalidita, slabé duševné a kognitívne funkcie a fyzický úpadok. Predchádzajúci výskum zistil, že dospelí, ktorí vyrastali v chudobe v 29 krajinách s vysokými príjmami, majú horšiu svalovú silu, náladu a pamäť.
Výskumníci považujú tieto výsledky za dôkaz konceptu „dlhého ramena detských chorôb“, čo naznačuje, že skorý život môže mať trvalé následky počas celého života.
Menej sa však vie o tom, či prispieva aj ku krehkosti, stavu súvisiacemu s vekom, ktorý zahŕňa kontrakciu viacerých orgánových systémov a vedie k horším klinickým výsledkom a vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť.
O štúdiu
V tejto štúdii autor testoval, či detská chudoba predpovedá krehkosť medzi staršími dospelými, a to aj po kontrole faktorov neskoršieho života, ako je vzdelanie, rodinný stav a zdravie dospelých.
Pomocou údajov z troch rozsiahlych štúdií starnutia, ktoré zastupovali takmer 80 000 starších dospelých zo Spojených štátov, Anglicka a Európy, štúdia skúmala, či zlé materiálne podmienky v detstve stále ovplyvňujú krehkosť ľudí vo veku 50 rokov. Výskum tiež zvažuje úlohu sociálnych determinantov zdravia v priebehu života a skúma, či sa účinky líšia podľa pohlavia alebo krajiny.
Štúdia použila prístup fenotypu krehkosti vyvinutý Friedom a kolegami. Tento prístup definuje krehkosť ako splnenie aspoň troch z piatich ukazovateľov: únava, neúmyselná strata hmotnosti, slabosť, nízka energia a pomalosť. Aby sa zabezpečila porovnateľnosť, tento binárny výsledok (krehký vs. nekrehký) sa dôsledne aplikoval na všetky tri súbory údajov, hoci pomalosť sa merala v USA a Anglicku, ale v Európe sa merali problémy s mobilitou, ktoré sami nahlásili.
Chudoba v detstve bola hodnotená pomocou retrospektívnych vlastných správ od účastníkov vo veku 50 až 95 rokov (priemerný vek 66). Vzhľadom na možnosť skreslenia vyvolania, najmä medzi staršími účastníkmi, štúdia použila latentný triedny prístup na zníženie zaujatosti pri pripomenutí a chyby merania, čím sa vytvorila spoľahlivejšia miera detskej chudoby.
Údaje z britských a európskych prieskumov zahŕňali ukazovatele, ako je počet izieb, vnútorný prístup a vykurovanie. Americký prieskum využíval viac finančne orientované ukazovatele, napr. B. z dôvodu finančných ťažkostí. Napriek rozdielom medzi regiónmi boli tieto premenné harmonizované pomocou zavedených metód z predchádzajúcich štúdií.
Probitový model s fixnými efektmi, vrátane fixných efektov jednotlivých krajín na zohľadnenie rozdielov v zdravotných systémoch, sa použil na odhad súvislosti medzi detskou chudobou a krehkosťou, pričom sa upravil o mätúce premenné v priebehu života (napr. povolanie rodičov, choroba mladistvých, súčasný vek, pohlavie, vzdelanie, bohatstvo a rodinný stav).
Výsledky
Štúdia analyzovala údaje zo Spojených štátov, Anglicka a 27 európskych krajín so zameraním na tých, ktorí absolvovali retrospektívne rozhovory. V analytickej vzorke bolo 57 % žien, priemerný vek bol 66,3 rokov a 25,6 % v Európe, 6 % v USA a 18,6 % v Anglicku zažilo detskú chudobu.
Probitový model s fixnými efektmi zistil, že detská chudoba výrazne zvýšila pravdepodobnosť krehkosti v starobe. Ženy boli celkovo viac slabé, zatiaľ čo vyššie vzdelanie a bohatstvo boli ochrannými faktormi. So zvýšenou slabosťou súvisela aj choroba v mladosti a mať otca v robotnom zamestnaní.
Grafy špecifické pre jednotlivé krajiny (vrátane USA a Anglicka) ukázali, že chudoba detí vo veku 70 až 90 rokov sa neustále zvyšovala, s výraznými regionálnymi rozdielmi v Európe a s celkovou slabou prevalenciou 1,7 % v USA, 4,3 % v Anglicku a 13,4 % v Európe v celkovej Európe. Analýzy citlivosti využívajúce náhodné efekty a sexuálne modely potvrdili robustnosť týchto výsledkov.
Celkovo sa detská chudoba ukázala ako silný a pretrvávajúci determinant neskoršej krehkosti v rôznych zdravotných systémoch v krajinách s vysokými príjmami.
Pravdepodobnosť detskej krehkosti medzi chudobnými (DASH) a invalidity (zvuk) medzi staršími ľuďmi vo veku 70 až 90 rokov v Spojených štátoch, Anglicku a Európe na základe modelov v tabuľke3kde sú všetky kovariáty nastavené na priemery vzorky. Analýza HRS, Elsa a Share.
Závery
Táto štúdia poskytuje prvý komplexný hlavný dôkaz z 29 krajín s vysokými príjmami, ktorý spája slabosť v starobe s detskou chudobou. Napriek rozdielom v zdravotných systémoch a podpore sociálneho zabezpečenia je združenie silné v rôznych krajinách.
Tieto výsledky naznačujú, že detská chudoba môže mať dlhodobé biologické účinky, pravdepodobne prostredníctvom epigenetických zmien (vrátane zrýchleného epigenetického starnutia pozorovaného v predchádzajúcom výskume v USA) ako predpokladaného mechanizmu a predisponujúcich jednotlivcov k krehkosti. Zatiaľ čo niektoré predchádzajúce štúdie ukázali slabšie asociácie, rozdiely v metodológii a sociálnych systémoch (napr. švédsky model sociálneho zabezpečenia) môžu vysvetliť rozdiely.
Medzi silné stránky štúdie patrí široký medzinárodný rozsah a použitie latentných konštruktov na zníženie skreslenia retrospektívnych údajov. Jeho pozorovacia povaha však obmedzuje kauzálny záver a zaujatosť prežitia a selekcie zostávajú obavy.
Budúci výskum by mal preskúmať krajiny s nízkymi a strednými príjmami, v ktorých prevláda detská chudoba, a mal by byť v súlade s cieľmi Dekády zdravého starnutia OSN. Riešenie detskej chudoby je nevyhnutné na zlepšenie zdravotných výsledkov počas celého života.
Zdroje:
- Growing up in poverty, growing old in frailty: the life course shaping of health in the United States, England and Europe—a prospective and retrospective study. Tampubolon, G. Scientific Reports (2025). DOI: 10.1038/s41598-025-99929-2, https://www.nature.com/articles/s41598-025-99929-2